LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tradícia horskej záchrany je v Liptovskom Mikuláši veľmi silná. Blízkosť hôr akoby vpísala do ľudí podvedomé puto. Niektorým z nich učarovali natoľko, že prerástli do lásky na celý život. Úcta k prírode potom kráčala ruka v ruke s pomocou núdznym, ktorých hory prikvačili.
Horská záchranná služba na Slovensku už šesťdesiat rokov bdie nad šťastnými návratmi turistov či športovcov z hôr do bezpečia domova. Pri príležitosti okrúhleho výročia usporiadali klub seniorov Horskej služby spolu s Múzeom Janka Kráľa výstavu, ktorá zachytáva vývoj záchrany v horách od dobrovoľníckych podôb po modernú profesionálnu organizáciu.
Zachraňovali takmer bez výstroja
Na otvorenie výstavy prišlo vyše sto ľudí, ktorých spája láska a úcta k horám ale najmä človeku. Nenechali si ho ujsť bývalí ani aktívni horskí záchranári, členovia klubu seniorov Horskej služby z celého Slovenska.
„Ich spomienky sú o to cennejšie, pretože pamätajú počiatky Horskej služby,“ povedala Ružena Antolová z Múzea Janka Kráľa, ktorá je zároveň autorkou atraktívnej výstavy.
Výstava sprevádza návštevníkov dôležitými míľnikmi, ukazuje vývoj záchranárskeho výstroja, technických pomôcok či oblečenia.
Vyššia návštevnosť si vyžiadala profesionalizáciu
Po druhej svetovej vojne si ľudia čoraz častejšie hľadali cestičky do hôr, záujem o šport a turistiku vzrástol aj vďaka výstavbe lanoviek v Demänovskej doline a Malej Fatre. Narástol aj počet úrazov.
„Záchranné práce dovtedy vykonávali najmä dobrovoľníci, miestni znalci hôr, chatári,“ opísala.
V najviac navštevovaných oblastiach vznikali postupne prvé organizácie profesionálnych horských záchranárov. V decembri 1954 vznikla celoštátna Horská služba československého zväzu telesnej výchovy.
Tabuľa skoro skončila v šrote
Už tretí deň po otvorení výstavy múzejníci konštatovali, že návštevnosť je vysoká a téma horskej záchrany je ľuďom blízka. Môžu listovať v kronike z oblastných stredísk, prezrieť si historické fotografie, dokonca obdivovať aj veľkú panoramatickú tabuľu, ktorá bola donedávna na vrcholovej stanici lanovky na severnej strane Chopku.
Podarilo sa ju zachrániť v poslednej chvíli, keď sa tu na čas udomácnili stroje stavajúce novú lanovku, tabuľa takmer skončila v zberných surovinách. Aj keď ju popísali turisti a svoje urobilo aj premenlivé horské počasie, stále je vidieť vyrytú panorámu severného pohľadu z Nízkych Tatier.
Vzácne sane požičal Vojto Rázus
Návštevníci si môžu prezrieť historické odznaky záchranárov, ale napríklad aj podrobnú správu z rozsiahlej pátracej akcie po páde lavíny v doline Parichvost z roku 1995, ktorá pochovala prvého a posledného federálneho ministra životného prostredia Jozefa Vavrouška s dcérou.
Na informačných tabuliach sa dozvedia, že medzi dobrovoľných horských záchranárov patril aj známy herec Ivan Rajniak, zoznámia sa s významnými osobnosťami horskej záchrany v Demänovskej doline, alebo človekom, ktorý priniesol ako prvý lyže do Liptovského Mikuláša.
„Najcennejším predmetom na výstave sú záchranárske sane. Vilo Benko, chatár Sokolskej chaty pri Vrbickom plese, nimi po II. svetovej vojne zvážal zranených. Zároveň sú najstaršími záchranárskymi saňami na Slovensku. Požičal nám ich Vojto Rázus,“ prezradila Antolová.
Záujemcovia si môžu výstavu pozrieť v priestoroch Múzea Janka Kráľa do 24. augusta.
