LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dvanásty ročník Mestskej hokejbalovej ligy spoznal svojho víťaza. Stala sa ním partia z Atour Funky Monkeys, ktorá vo finálovom zápase zdolala Baničné 3:2 až v predĺžení.
Tretie miesto získal Green Power po výhre 6:4 nad Black Devils. V uplynulom čísle našich novín sme priniesli okrem štatistík aj prvé dojmy víťaza, dnes sa vraciame k minulej sezóne pohľadom všetkých troch medailových mančaftov.
Vlani boli nešťastne štvrtí
Lídra víťazného celku Tomáša Paprčku, ktorému v športových kruhoch nikto nepovie inak ako Papo, sme oslovili počas minulého týždňa.
„Až po opadnutí emócií si uvedomujeme, čo sme dokázali. Vyhrali sme ligu, ktorá bola najkvalitnejšia za posledných pár rokov. Získať čo i len medailu bolo určite náročnejšie ako minulý rok, keď sme nešťastne skončili štvrtí.“
Svoje tvrdenie rozmenil na drobné. „Počas jarnej časti boli tímy posilnené o kvalitných hokejistov. Z tých najznámejších to boli bratia Hunovci a Marcel Petran v Black Devils, bratia Sukeľovci (majstri sveta do 18 rokov v hokejbale) a Fero Poliaček v Green Power. Bratia Javorkovci, Patrik Holbus, Stanislav Čavajda s Tomášom Hlatkým obliekali dresy Baničného. Celá enkláva hokejistov mikulášskej hokejovej Ešky hájila farby Klietky, Dallasu či Subtechu a dávala už na začiatku jarnej časti lige punc kvality.“
Hrať ich nepustila práca
Papov mančaft sa v štvrťfinále stretol s Klietkou. Obidva duely, hrajúce sa vo výbornom tempe, mali náboj a kvalitu.
„Postúpiť mohol len jeden, o ten gólik či dva sme podľa mňa boli lepší či skúsenejší,“ tvrdil s úsmevom a súpera pochválil za kvalitné a korektné stretnutia.
„V semifinále sme porazili po krásnom dvojzápase Green Power. Hlavne nedeľný zápas sa musel divákom páčiť. Mal všetko, čo má mať zápas play-off. Zápletku, kontroverzie a krásne vyvrcholenie v nájazdoch so šťastným koncom pre nás.“
Finále, ktoré bolo vyvrcholením sezóny, podľa Papových slov malo všetko, čo mal duel o zlato mať. „Bolo dramatické až do konca, s peknými akciami na oboch stranách, s vyvrcholením v predĺžení. Som rád, že sme počas celej sezóny dokázali, že sme partia. Tá dokáže veľa. Chalanov na ihrisko nepustili len pracovné povinnosti. Hlavne posledných pár víkendov bol pre každého prioritou hokejbal, čo ma ozaj teší,“ vyzdvihol kapitán celku.
Jediným nováčikom v stabilnej zostave bol pred play-off Michal Uhrík, majúci hokejové skúsenosti aj z USA. Do tímu zapadol najmä ľudsky a Opičky sa tešili aspoň z jeho pár týždňovej prítomnosti v tíme.
Bez pohára neskončia
„Samozrejme, družstvo je sklamané, že aj napriek kvalitnému výkonu všetkých hráčov počas celej sezóny sme sa už druhýkrát po sebe umiestnili na druhom mieste, a to opäť v predĺžení zlatým gólom. Ambície po vlaňajšej sezóne boli väčšie. Verili sme, že s týmto tímom dokážeme vyhrať ligu,“ priznal Dominik Dorník z Baničného, ktorý všetkým hráčom ďakuje za skvelú sezónu.
Zhodnotil aj finálový zápas „Po minuloročnej skúsenosti padlo pomerne málo gólov, hoci šance na strelenie gólu boli na oboch stranách. Zápas bol rýchlejší, pretože súper má predovšetkým mladých hráčov a tiež agresívnejší. V tretej tretine sme boli výraznejšie lepší, nanešťastie sa nám nepodarilo streliť gól. V predĺžení mal viac šťastia súper.“
Dorník priznal, že v tíme zatiaľ nie sú rozhodnutí, čo budú pokračovať aj v nasledujúcej sezóne.
„Emócie po opakovanej prehre vo finále sú silné, ale ako povedal jeden z hráčov družstva: „Kým neodvezieme ten putovný pohár priviazaný o auto do Ružomberka, nemôžeme skončiť.“
Tucet sezón, tucet medailí
Bronzový tím sezóny 2013/2014 Green Power pôsobí v Mestskej hokejbalovej lige od jej vzniku, teda nepretržite dvanásť sezón.
Za ten čas ani raz neskončil svoju púť bez medaily. „Zelení“ dvakrát vyhrali ligu (raz v predchádzajúcom ročníku), dvakrát skončili druhí a osemkrát mali na krku bronz. Ozaj obdivuhodná bilancia!
„Súťaž mala už tradične dve rozdielne časti. Na jeseň sa hrá spravidla bez hráčov, ktorí hrajú hokej na Slovensku i v zahraničí. Na jar súťaž obohatia a tým získava na kvalite. Tak to bolo aj z pohľadu nášho mužstva,“ povedal jeho manažér a hráč Vladimír Bella.
Až na dve zápasové výnimky vyšla jesenná časť Green Poweru veľmi dobre, výsledkom bola druhá priečka pred zimnou pauzou. Vo štvrťfinále si zmerali sily s Dallasom. „Je to nevyspytateľný tím, no nakoniec sme prešli cez neho pomerne ľahko. Semifinále prinieslo tri dramatické a vyrovnané stretnutia, po ktorých sa do finále dostali Opičky. Nám v týchto meraniach síl citeľne chýbali štyria hráči, najmä bratia Sukeľovci, ktorí výrazne pomohli Slovensku k titulu majstrov sveta v hokejbale do 18 rokov.“
Mali aj najlepšieho strelca
Chalani z Monkeys mali podľa jeho slov navrch najmä kondične.
„V zápase o tretie miesto sme síce stále oslabení, ale o trošku viac motivovaní, uspeli. Za dvanásť rokov máme dvanásť medailí, čo je, myslím si, na jeden mančaft svojím spôsobom obdivuhodná dlhovekosť.“
Čomu sa dá pripísať taká nepochybne kvalitná práca Green Power? „Je to aj v tom, že postupne zapracovávame do mužstva mladých hráčov. Ide hlavne o synov zakladajúcich členov tímu (Jakub a Matúš Sukeľovi, Andrej Lištiak a Ferko Poliaček mladší). Z roka na rok väčšími ťahúňmi a viac ako plnohodnotne nahrádzajú svojich otcov, ktorí už postupne ukončujú kariéru.“
Práve „mladý Fero“ sa stal už piatykrát po sebe najlepším strelcom súťaže. „Takéto ocenenie, samozrejme, poteší. Pokiaľ mi to čas dovolí, vždy si rád zahrám hokejbal. Pre hokejistu je to výborný doplnkový šport.“
Autor článku vyslovuje poďakovanie časomeračovi Ondrejovi Matloňovi a Jozefovi Šoltýsovi, ktorý pomáhal so spracovaním štatistík, za výbornú spoluprácu počas celej sezóny.
