PRIBYLINA. Najprv boli u Juríkovcov v záhrade roky úle so včelami. Tohto roku sa však ich majiteľ nechal inšpirovať informáciami o apidomčekoch na Ukrajine, obostaval drevom úle so siedmimi včelstvami, zasklil okná, jeho žena na ne ušila záclonky, on ešte utesnil lôžko nad úľmi a apidomček v Pribyline, teda spojenie úľa s malou záhradnou chatkou, bol na svete.
„Vedel som, že podobné chatky stavali aj iní včelári na Slovensku, nielen na Ukrajine, a tak som si to chcel vyskúšať,“ povedal včelár. „Vraj vdychovanie úľového vzduchu má na ľudský organizmus relaxačný, ale najmä liečebný účinok.“
Kmitanie včelích krídiel
Vzduch v úli totiž obsahuje vysokú vlhkosť, éterické oleje, tekuté voskové čiastočky, slinný sekrét včiel, aerosóly z flavonoidov a propolisu, stopové prvky, enzýmy, cholín, včelami vyprodukované fytohormóny - rastlinné hormóny, a dosahuje teplotu okolo 36 °C.
Vdychovaním úľového vzduchu je účinok terapie aj podľa klasickej medicíny rýchlejší. Veď dýchanie je najjednoduchšou a zároveň najprirodzenejšou cestou, ako sa dostane účinná látka veľmi rýchlo do krvného obehu. „O tomto všetkom som čítal, no ja som bol zvedavý najmä na to, aký budem mať pocit spať so včielkami, čo budem cítiť, či budem vnímať z úľa teplý vzduch, ktorý vytvárajú včely stálym kmitaním krídielok.
Deti si do úľa na lôžko nad včelími úľmi líhali s veľkým rešpektom, ale tvárili sa hrdinsky. FOTO: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ
Noc so včelami a petardami
Vzduch z úľa u Juríkovcov preniká zatiaľ cez filcovú podložku do priestoru domčeka a s ním aj včelia „hudba“. Včelár však uvažuje filc nahradiť mriežkou. „Chvíľu som sa hral s myšlienkou, že do domčeka umiestnim prehrávač s príjemnou hudbou či rádio. Včelia hudba však prebila tento nápad. Veď prečo kaziť čistý priestor apidomčeka modernými výdobytkami? Ani mobil do tohto úľodomčeka nepatrí.“
Ako vyzerali prvé noci so včeličkami? Trochu v strachu. Nie z malinkých včiel, ale z maškrtných medveďov, ktoré v tomto čase navštevujú dedinu a idú najmä za medom v úľoch. Nejeden už v Pribyline zničili. „Dlho som rozmýšľal, čo urobiť, aby som sa aj vyspal, aj užil si úľový vzduch v pokoji. Pre pocit bezpečnosti som si vzal do úľa petardy.“
Stanislav Jurík sa teda zakrútil do spacieho vaku a zaspal. Horšie na tom bola jeho žena Janka. „Nemohla som v dome spať. Stále som počúvala, či je všetko v poriadku, či nepočujem prichádzať medveďa a kričať svojho muža. Po polnoci ma dcéra prinútila zamknúť dom a ísť si ľahnúť. Vraj otec si poradí.“
Po tejto informácii o Jankinom strachu, včelár pripojil k apidomčeku aj kovový zvonec tak, aby medveď, ktorý by k nemu prichádzal, ho dostatočne skoro rozzvonil. Aby zvonec zobudil nielen spiaceho človeka v úli, ale aj všetkých v dome.
Protimedvedie opatrenie. Zvonec by mal zobudiť spáča v úli, domácich v dome a možno odplašiť aj medveďa. FOTO: DAGMARA SARIA POLIAKOVÁ
Raňajšia káva z vody z úľa
Koľko ostať na lôžku so včelami pod sebou? Vraj aspoň dve hodiny, ideálna je však noc. A pocity po takejto noci? „Veľmi dobré. Tiché včelie trepotanie krídelok bolo asi najlepšie,“ povedal Stanislav Jurík. A pridal spomienku na svojho otca Miloša, tiež mnohoročného včelára, ku ktorému si kedysi vraj nosievali ľudia z dediny večer vodu s prosbou, aby ju nechal cez noc v úli medzi včelami. Ráno si vodu brali s tým, že včeličky z nej urobili liečivú tekutinu, z ktorej si oni varievali raňajšiu kávu. Múdrosť našich starých rodičov.
Odborná literatúra však okrem iného radí využívať dýchanie úľového vzduchu, teda apires-terapiu, hlavne pri bronchitíde, astme, alergiách, záškrtoch, náchylnosti k infekciám, chronických zápaloch, oslabení imunity, migrénach či depresiách.
Včelárova vlastná skúsenosť navyše – príjemná relaxačná noc s vlastnými včielkami.
Stanislav Jurík pri svojom apidomčeku v záhrade. FOTO: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ
