LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA. Tamojší Družstevník si veľmi želal z reorganizácie vyťažiť miestenku v tretej najvyššej súťaži v republike. Liptovská Štiavnica skončila však v „regióne“ až dvanásta, hoci len bod ju delil od už treťoligovej Čadce.
Do sezóny vstupovali s odhodlaním
Na prahu zlomového ročníka 2013/2014 vládol v dedine optimizmus. Došlo aj k posilneniu mančaftu a tréner František Mikuláš sľuboval boj o stred tabuľky, keď o siedmej priečke hovoril ako o nastavenej méte. Po jesennej „polke“ mužstvo síce zaostávalo za plánom, bolo deviate so ziskom dvadsiatich bodov, ale stále v sľubnej hre o III. ligu. Na jar sa však zošmyklo o tri stupienky nižšie a nastalo sklamanie. Prvé od roku 2007, keď sa Družstevník vklínil do treťoligovej spoločnosti, ktorá v tom čase znamenala štvrté poschodie v slovenskom futbale.
Už po štvrtom jarnom kole (pri bilancii jedno víťazstvo, tri prehry) sa od mužstva porúčal František Mikuláš, niekdajší prvoligový futbalista Ružomberka a mimoriadna persóna štiavnického futbalu, či už ako hráč alebo kouč.
„Chabá bola tréningová dochádzka, tréner Mikuláš už prestal mať mužstvo pod kontrolou, aj preto po dohode skončil. Ako tréner u nás odtiahol osem sezón, čo bolo azda aj priveľa. Určite sa už dostavila aj únava a bol čas si oddýchnuť, či trošku preluftovať hlavu,“ objasňuje zmenu na kormidelníckej stoličke tajomník Družstevníka František Ondrejka.
Mrzí najmä remíza s Bytčou
Mecenáš tamojšej „koženej“ Pavol Hlaváč si tľapol s Ľubomírom Páleníkom, niekdajším vynikajúcim brankárom a mužom, ktorý, okrem iného, bol (v asistentskej funkcii) pri dvoch postupoch futbalovej Ruže – v ročníku 1992/1993 do druhej ligy a v roku 1997 medzi absolútnu slovenskú elitu.
Šesťdesiatpäťročného trénerskeho barda najprv šokovala kondičná bieda v tíme, ale nedal sa zlomiť. Ako známy motivátor išiel za svojím cieľom. I s fyzicky vybrakovaným kádrom veľmi túžil svoju „treťoligovú“ misiu naplniť.
„Za Páleníkovej éry nastal obrat k lepšiemu,“ vraví Ondrejka. „Mužstvo neprehralo sedem stretnutí v rade a aj zvonku prinieslo body. Pochoval nás ale domáci zápas s Bytčou. V 82. min. sme sa ujali vedenia, žiaľ, o tri minúty na to súper vyrovnal. Takisto sklamaním bola domáca remíza so Závažnou Porubou. Keby nám neušli tieto štyri body, je Štiavnica v strede tabuľky.“
Bez tréningu to nešlo, dostali veľa gólov
Hrať IV. ligu pre takúto obec nie je žiadna tragédia, ba naopak. Koľkíže Štiavnici môžu iba závidieť. Ale...
„Netrénovalo sa tak ako malo,“ pustil sa tamojší funkcionár do strohej analýzy sezóny, ktorá nenaplnila očakávania.
„To bol náš kľúčový problém. Vôbec nevyšla zimná príprava a takto vzniknuté resty na jar vyplávali. V úvode odvetnej časti nám to neklapalo vzadu, mužstvo dostávalo veľa gólov. Cez zimu odišli dvaja obrancovia Peter Halák a Peter Kinik a zostala po nich diera. Až po príchode trénera Páleníka sa výkony v defenzíve trošku stabilizovali, no bolo treba do obrany stiahnuť hráčov zo zálohy. Taktiež chýbali góly. Oveľa viac sme si sľubovali od príchodu útočníka Tomáša Chovanca. Žiaľ, neprejavil sa ako obávaný zakončovateľ.“
Posilou bol Latiak z mikulášskeho Tatrana
Tento týždeň (9. júla) Družstevník otvorí prípravu na ďalší futbalový rok.
„Lámeme Františka Mikuláša, aby sa k mužstvu vrátil,“ prezradil Ondrejka.
„Zatiaľ nie je rozhodnutý. Kým sa trénerský post nevyrieši, bude mať tréningy na starosti Miroslav Latiak, ktorý k nám prestúpil z Tatrana Liptovský Mikuláš.
O služby toto skúseného futbalistu sme mali záujem už dávnejšie, no teraz jeho angažovanie vyšlo.
Robíme aj na ďalších posilách. Mali by prísť traja, štyria mladí futbalisti,“ načrtol tajomník štiavnického futbalu čo-to pre najbližšiu budúcnosť.
