Bežecké lyžovanie v Liptovskom Hrádku malo dobré meno ešte v Československu. Mládeži sa v meste venoval niekoľko desaťročí tréner Miloslav Húska.
Bežecké lyžovanie mal rád už od malička. Keď prišiel do Liptovského Hrádku v roku 1963, začal učiť na Strednom odbornom učilišti elektrotechnickom telesnú výchovu.
Patrili medzi najlepších v Československu
Už vtedy si vytypoval prvé talenty. „Vyberal som ich podľa toho, ako behajú na suchu na telesnej výchove. Potom som žiakov oslovil, či by neskúsili bežky. Prvých chlapcov som mal z Dovalova a Východnej. Niektorí sú dnes už dôchodcovia,“ zaspomínal tréner.
Dodal, že odchovanci hrádockého bežeckého lyžovania patrili medzi najlepších v Československu.
M. Húska najprv trénoval popri práci v škole, neskôr, keď už nestačil, prácu zanechal a venoval sa len mládeži. Stal sa juniorským trénerom dievčat.
Podmienky pre športovcov chceli vylepšiť
„Keď podľa vzoru Sovietskeho zväzu začali zakladať v republike strediská vrcholového športu, vzniklo v roku 1975 v Liptovskom Hrádku Stredisko vrcholového športu mládeže. Bolo jediné svojho druhu v Československu,“ doplnil tréner.
Hradská hora mala vynikajúce podmienky pre letnú prípravu. Bežci tam trénovali nielen intervalovú prípravu, ale aj vytrvalosť.
„Neskôr sme chceli podmienky pre športovcov vylepšiť, preto sme sa rozhodli vybudovať asfaltový tréningový okruh pre kolieskové lyže. Nebolo treba dlho premýšľať kde, najlepším miestom bola Hradská hora,“ opísal zrod prvotnej myšlienky M. Húska.
Zmluva ešte platí, ale nevedia, kde je
Začiatky však neboli jednoduché. Najprv museli lyžiari získať pozemok od štátnych lesov. S vedením podniku sa dohodli, že zaplatia náhradu za vypílený les.
„Nebolo to lacné. Myslím, že v tej dobe to stálo asi pol milióna korún. Zmluvu na užívanie sme podpísali na deväťdesiat rokov,“ spresnil bývalý tréner.
Dodal, že dnes už nevie, kde sa zmluva nachádza a ťažko bez nej teraz dokazovať vlastnícke vzťahy. „No možno je kdesi v archíve,“ poznamenal.
Okruh začali stavať na sklonku sedemdesiatych rokov. Do práce sa pustili koncom leta. Materiál chceli voziť od bývalého internátu Strednej elektrotechnickej školy na Vyšných Fabrikách, v súčasnosti areál YMCA. No zastavil ich dážď.
Za päť rokov natiahli nový koberec
„Provizórnu cestu voda rozmočila. Museli sme postaviť novú asfaltku a až po nej sa ťažká technika dostala na stavenisko. Vybudovali ju Cestné stavby, ktoré nám vtedy veľmi vyšli v ústrety,“ povedal tréner.
Keď okruh dokončili, mal približne 3300 metrov. Najväčším problémom ale boli družstevné kravy. Prechádzali cez cestu a lajná, ktoré po sebe zanechali, asfalt úplne rozožrali. Za päť rokov preto museli natiahnuť nový koberec.
Na výstavbu asfaltového okruhu pre kolieskové lyže poskytlo prostriedky Stredisko vrcholového športu Praha. Prácou pomohli aj brigádnické ruky dobrovoľníkov. Tesla, hrádocký podnik, potom lyžiarom poskytla ešte dve unimobunky.
Z lyžiarskeho klubu ostalo len torzo
Športové stredisko fungovalo pod hlavičkou elektrotechnického koncernu Tesla.
„Veľmi nás podporoval bývalý riaditeľ podniku Rudolf Richter, niekedy s nami chodil aj na preteky,“ spresnil. M. Húska.
Tréner dodal, že po roku 1989 strediská vrcholového športu upadli. V deväťdesiatych rokoch sa lyžiari od podniku osamostatnili, no aj napriek tomu niesli v názve jeho meno. Tesla ich už finančne nepodporovala, prostriedky si museli zháňať sami.
„Dnes už z lyžiarskeho klubu ostalo len torzo,“ konštatoval.
Na okruh v Hradskej hore si spomína aj bývalá československá reprezentantka Alžbeta Havrančíková, ktorá štartovala na siedmich svetových šampionátoch a štyroch zimných olympijských hrách. Pripravovala sa na ne viac ako desať rokov, práve pod dohľadom M. Húsku.
Letný tréning sa športovcom zmenil
Bežecká legenda povedala, žeešte predtým, než ju postavili, chodili lyžiari trénovať na cesty okolo mesta. Tie ale boli veľmi frekventované a nemali taký profil ako zimné bežecké okruhy. Preto klub uvažoval, že by vybudoval letný asfaltový okruh v Hradskej hore. Najviac za tým behal tréner Húska.
Okruh bol veľmi ťažký, takže letný tréning sa športovcom úplne zmenil.
A. Havrančíková spomenula aj kravy, o ktorých hovoril tréner Húska. Nielenže lajná ničili asfalt, ale športovci sa často pri obchádzaní na nich šmýkali.
„Keďže kolieskové lyže nemali brzdy, pri stretnutí z dobytkom sme mohli ľahko skončiť na jeho chrbte,“ zaspomínala bývalá kráľovná Bielej stopy, ktorá sa za socializmu odmietla podriadiť príprave s dopingom. Dostala sa za to na koberec k predsedovi ÚV ČSZTV.
Hradská hora žila športovcami
Úsek s prudkým klesaním považovala bežecká lyžiarka za veľmi nebezpečný. Keď za- pršalo, šmýkalo sa tam.
„Mala som pred ním rešpekt. Keď som nemusela, radšej som sa mu vyhla. Myslím, že bol skôr určený pre zjazdárov ako bežecké lyžovanie. Našli sa frajeri, chlapi, ale aj ženy, ktorí klesanie bez problémov jazdili,“ doplnila.
Pokračovala, že Hradská hora bola skutočným tréningovým miestom, doslova žila športovcami: „Dala nám veľmi veľa, myslím si, že aj preto mali vtedajší bežeckí lyžiari také úspechy.“
Lyžiari behávali na kopec, ktorý volali Čerešňa. Povrch v listnatom lese bol mäkký, športovci preto podľa Havrančíkovej nikdy nemali problém s kolenami či členkami.
O cestu sa roky nikto nestará
Okruh ešte dnes využíva trénerka biatlonistov Oľga Konůpková s mladými lyžiarskymi talentmi. Jeho stav je aj podľa nej na zaplakanie.
„Okolo krajníc vyrástlo husté krovie, ktoré zasahuje až do cesty. Už roky sa o bežkársky okruh nikto nestará. Od machu a ihličia si ju čistíme sami s deťmi a rodičmi. Robíme to zhŕňačom na sneh. Ak chceme trénovať, musíme si nejako pomôcť,“ povedala učiteľka a trénerka.
Dodala, že starý asfalt je stále už niekoľko desaťročí vo veľmi dobrom stave, našťastie, takže deti na ňom môžu kvalitne trénovať.
„Zažívame ale aj šoky. Občas sa tadiaľ preženie štvorkolka či auto, preto trať počas tréningu označujeme ceduľkou - Pozor, deti,“ spresnila O. Konůpková.
Hradská hora je stále obľúbená
Tento rok ale trénerka chcela aj prostredníctvom hrádockého fóra na webe poďakovať neznámym dobrovoľníkom, ktorí cestu vyčistili. „Možno ani nevedia, ako nás potešili a ušetrili veľa roboty,“ spresnila.
Pokračovala, že takúto iniciatívu by uvítali každoročne. „Radi priložíme ruky k dobrej veci a myslím si, že by sa našli aj ďalší. Mnoho Hrádočanov cestu využíva na beh, korčule alebo bicykle,“ podotkla.
O názor, ako ďalej, sme požiadali aj primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera. Ten trénigový okruh a bežecké trasy dobre pozná.
„Hradskú horu vlastní štátny podnik Lesy SR v Banskej Bystrici a mesto nemôže zasahovať do cudzieho majetku. Keď nájdeme spoločnú reč s vlastníkom, radi sa budeme na údržbe podieľať. Stále je to medzi Hrádočanmi veľmi obľúbené miesto,“ spresnil.
