LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mestské zastupiteľstvo na poslednom stretnutí preberalo memorandum o spolupráci medzi mestom a spoločnosťou Ekoplazma. Tá predstavila zámer spracovávať komunálny odpad z Liptova pomocou plazmového reaktora.
Európska únia nariaďuje členským štátom postupne znižovať množstvo komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach. Zároveň nepovoľuje výstavbu nových skládok, v nevyhnutných prípadoch je možné rozšíriť už existujúce skládky. Štáty majú odpad likvidovať, napríklad vyrábať z neho energiu, alebo triediť, aby sa dal opätovne použiť. Od skládkovania sa postupne upúšťa.
Hľadajú skládku na štyri roky
Najväčším pôvodcom komunálneho odpadu v regióne je mesto Liptovský Mikuláš. Od 1. novembra už nebude môcť na doterajšiu skládku vo Veternej Porube vyviezť ani kilogram odpadu. Ročne ho tu uskladní vyše 11-tisíc ton.
Pálčivý problém chce zatiaľ riešiť tak, že prostredníctvom verejného obstarávania hľadá partnera. Ten by mal odpad ukladať na inú skládku počas najbližších štyroch rokov.
„V horizonte najbližších rokov však musíme vyriešiť dlhodobú stratégiu likvidácie komunálneho odpadu pre budúce generácie, ktoré budú s odpadom nakladať efektívnejšie a s väčším ohľadom na životné prostredie,“ vysvetlil primátor mesta Liptovský Mikuláš Alexander Slafkovský.
Zariadenie by malo byť v Podturni
Spoločnosť Ekoplazma predstavila svoj zámer, ktorý obhajuje najmä tým, že v budúcnosti môže vyriešiť problém s komunálnym odpadom v regióne. Technológia plazmového splyňovania je šetrná k životnému prostrediu, pretože neprodukuje toxické látky a zostáva len málo pevného materiálu. S realizáciou prevádzky by podľa odhadov mohli začať o štyri roky.
„Základom je plazmový oblúk, v ktorom sa plazmový plyn prechádzajúci horákom v elektrickom poli vysokej intenzity premieňa na plazmu s teplotou niekoľko tisíc stupňov Celzia. Pri takejto teplote sa rozpadnú toxické zlúčeniny,“ opísal Pavol Mišovie, ktorý zastupoval spoločnosť Ekoplazma.
Výsledným produktom je plyn s tretinovou výhrevnosťou zemného plynu a tuhý materiál, ktorý zostane. Dá sa využiť napríklad v železiarňach alebo stavebníctve.
Spoločnosť plánuje postaviť zariadenie v katastri obce Podtureň, obecné zastupiteľstvo nedávno schválilo doplnok k územnému plánu, ktorý to umožňuje.
Chcú mať jednoduchší prístup k informáciám
Spoločnosť požiadala mesto o podpísanie memoranda, teda dohody o spolupráci pri príprave, realizácii a prevádzkovaní zariadenia. „Memorandum potrebujeme na to, aby sme mohli s mestom nadviazať spoluprácu, a aby nám pružne poskytlo potrebné informácie,“ povedal Mišovie.
Na základe informácií o množstve ukladaného odpadu či zložení chcú žiadať Európsku úniu o peniaze na spracovanie prípravnej štúdie alebo analýzy realizovateľnosti. S podpísaným memorandom spoločnosť Ekoplazma môže získať aj lepšiu pozíciu pri žiadaní o eurofondy.
„Memorandum k ničomu nezaväzuje. Je vyjadrením dobrej vôle medzi partnermi o vzájomnom poskytovaní si potrebných informácií a o zámere podieľať sa na projekte v prípade, ak sa bude realizovať. Okrem toho mestu umožňuje kedykoľvek od neho bez sankcií odstúpiť,“ zdôraznil Slafkovský.
Primátor vysvetlil, že memorandum nebolo o výstavbe zariadenia, ale malo umožniť spoločnosti získať externé zdroje na časť nákladov potrebných na spracovanie dokumentov, teda analýz, posudkov či štúdií.
„Sú nevyhnutné na posúdenie celej situácie v uvažovanom území, na základe ktorých by nasledovalo rozhodnutie, či má zmysel zariadenie vybudovať alebo nie, a v akej podobe,“ dodal Slafkovský.
Z predložených údajov boli skôr zmätení
Podtureň a Liptovský Hrádok memorandum neschválili. „Nič ako memorandum sme nepodpisovali, na obec zatiaľ ani neprišla žiadna oficiálna žiadosť," povedal nám starosta Podturne Marián Vojtík.
Výhrady k dohode a celému projektu, tak ako ho Ekoplazma predložila na rokovanie, mali aj liptovskomikulášski mestskí poslanci. Návrh na podpísanie dohody o spolupráci nezískal dostatočnú podporu.
Súhlasilo s ním len desať z dvadsaťjeden prítomných poslancov, ďalší jedenásti sa zdržali hlasovania.
Upozornili na viacero nezrovnalostí a nejasností. Plazmové splyňovanie je technológia, ktorá sa aj vo svete používa veľmi málo, teda chýbajú skúsenosti s jej prevádzkou. Okrem toho pre fungovanie potrebuje veľké množstvo elektrickej energie, aby sa vôbec naštartovala. Ďalším problémom podľa poslancov je, že plazmový generátor potrebuje veľké množstvo odpadu a musí bežať nepretržite.
Nechcú odpad z iných regiónov
Nepáčilo sa im, že im chýbali základné informácie o projekte. Nepoznali množstvo odpadu, ktoré by sa malo spracovať plazmou, chýbala im aspoň predbežná ekonomická analýza a technické údaje. Museli vychádzať zo všeobecných faktov, že ročne potrebuje 50 až 100-tisíc ton odpadu.
Mesto Liptovský Mikuláš spolu s Liptovským Hrádkom a obcami ale vytvoria ročne okolo 24-tisíc ton odpadu.
Obávajú sa, že spoločnosť bude preto splyňovať aj odpad z iných regiónov. „Kadiaľ sa sem tie tony odpadu dostanú? Budú chodiť po našich cestách,“ povedal poslanec Pavol Bobák.
„Každá technológia má svoje veľkostné kategórie a štúdia, ktorú chceme urobiť, vyberie najvhodnejšiu technológiu, veľkosť reaktora a veľkosť územia, ktoré bude ochotné k splyňovaniu pristúpiť,“ zareagoval Mišovie na obavy poslancov.
Tvrdil, že existujú plazmové reaktory, ktoré dokážu spracovať aj 5-tisíc ton odpadu ročne.
Na ďalší rozpor poukázal aj opozičný poslanec Ján Blcháč.
„Ide o technológiu, ktorá potrebuje veľa komunálneho odpadu. Na druhej strane ale treba jeho množstvo znižovať a triediť tak, aby sme neprichádzali o suroviny a opätovne ich využívali. Sú to protichodné procesy, ktoré do seba vôbec nezapadajú,“ vysvetlil.
Súčasný systém funguje dobre
Primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera sme požiadali o vysvetlenie dôvodu, pre ktorý mesto nesúhlasí s plazmovým splyňovaním. Hrádocká samospráva a okolité obce by mali byť v projekte ďalším silným hráčom.
„Je to zbytočne drahá technológia, v regióne existuje dobre fungujúci systém nakladania s odpadom, aj keď mikulášska skládka čoskoro doslúži,“ povedal Tréger.
Zdôraznil, že v rámci Liptova by sa mal spracovávať len odpad, ktorý sa tu vyprodukuje. Samosprávy by sa mali spoločne snažiť z odpadu vytriediť čo najviac.
Stavajú sa veľké triediace linky
Liptovské samosprávy by mali ťahať za jeden koniec a spolupracovať aj so spoločnosťami, ktoré sa nakladaniu s odpadom dlhodobo venujú na profesionálnej úrovni. Jedna z nich napríklad čoskoro začne s výstavbou veľkoobjemovej triediacej linky.
Z komunálneho odpadu, ktorý by sa za iných okolností musel odviezť na smetisko, dokáže ešte vytriediť viac ako polovicu. Takto vytriedený odpad sa využíva ďalej ako tuhé alternatívne palivo.
„Objem odpadu v regióne by sa vďaka tomu znížil zo súčasných 24-tisíc ton na 11 až 12-tisíc, teda toľko, koľko sa môže v súčasnosti ukladať na hrádockú skládku,“ dodal.
