LIPTOV. Najproblematickejším obdobím pre darcovstvo krvi sú dva letné mesiace. Dovolenky a prázdniny počas júla a augusta totiž narúšajú pravidelný darcovský cyklus. V Liptove sa však toto konštatovanie týka len liptovskomikulášskej nemocnice. Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku pracuje v inom režime.
Čo odoberú, aj spotrebujú
Hematologicko-transfuziologické oddelenie Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš má v evidencii 3 600 až 4-tisíc osôb. Z toho pravidelných darcov, ktorí prídu na odber krvi aspoň raz ročne, je 1 200 až 1 300. V predošlých dvoch rokoch uskutočnili v nemocnici po približne 2 500 odberov.
„Mesačne je to asi dvesto odberov. Z tejto krvi je možné získať 200 transfúznych jednotiek erytrocytových prípravkov a 200 jednotiek plazmových prípravkov,“ informovala Ľudmila Pohančeníková, riaditeľka nemocnice.
Približne rovnaký objem krvi spotrebujú jednotlivé nemocničné oddelenia. Po chirurgickom oddelení a oddelení úrazovej chirurgie je najväčšia požiadavka na krvné prípravky z interného oddelenia, hematologickej ambulancie a hemodialýzy.
Hematologicko-tranfuziologické oddelenie sa zapája do všetkých celoslovenských akcií zameraných na zvýšenie počtu darcov krvi, aby jej malo dostatok aj počas letného obdobia, keď počet darcov každoročne klesá.
„Zatiaľ však vlastné aktivity na zvyšovanie počtu darcov krvi neorganizujeme,“ povedala Ľ. Pohančeníková.
Regulujú počet darcov
Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku má v databáze takmer 17 800 darcov krvi. Samozrejme, nie sú to len ľudia z Liptova. Pochádzajú z vojenského prostredia celého Slovenska. Vlani uskutočnili lekári 3 808 odberov krvi pri počte 766 prvodarcov. Rok predtým to bolo 3 952 odberov a 1 061 prvodarcov.
„V súvislosti s početnosťou darcov krvi je potrebné uviesť, že vojenská nemocnica nie je zaradená do systému Národnej transfúznej služby. Preto pre nás nie je účelné robiť si nadlimitné zásoby krvi a neustále zvyšovať počet darcov. Pracujeme tak, aby nám vznikali minimálne straty z nepoužitej, expirovanej krvi,“ poznamenal Valér Ferko, hovorca ružomberskej vojenskej nemocnice.
Dodal, že podľa aktuálnej spotreby klinických oddelení nemocnice musia niekedy obmedzovať počty darcov. Inokedy zase odbery krvi zvyšujú výzvami či kontaktovaním konkrétnych darcov zo svojej databázy.
Aj preto celoslovenskú akciu Kvapka krvi v Ružomberku považujú skôr za metódu na nábor prvodarcov. Mobilnú jednotku na odber krvi používajú len v obmedzenom režime, lebo, ako povedal V. Ferko, akosi sa nesluší šarapatiť v teritóriu Národnej transfúznej služby. Vojaci majú krvi skoro vždy dostatok.
„V našom režime Kvapka krvi skôr škodí pravidelnému darcovstvu. Napriek tomu sa vždy oficiálnym celoštátnym aktivitám prispôsobujeme a zapájame sa do nich ako ktorákoľvek iná transfúzna stanica,“ povedal V. Ferko.
Krízové zásoby
Ústredná vojenská nemocnica okrem vlastnej spotreby krvi jednotlivými klinikami komplexne zabezpečuje všetky armádne potreby krvi a krvných produktov.
Je tiež pracoviskom, ktoré pre vládny program krvnej bezpečnosti štátu vyrába a uchováva plazmu a hĺbkovo zmrazené červené krvinky pre štátny krízový systém.
