LISKOVÁ. Nováčik v V. lige skončil na koncovom štrnástom mieste s deväťbodovou stratou na desiatu priečku, ktorá, ako posledná, garantovala udržanie sa v súťaži.
Sedemnásť prehier, iba šesť víťazstiev (po tri v jesen a na jar), tri remízy a suverénne najhoršie skóre 35:74, to je biedna vizitka aj pre novica. Súhlasíte? – znela naša otázka na trénera Rudolfa Groma, ktorý v priebehu sezóny 2011/2012 prevzal liskovské „áčko“ a priviedol ho aj do V. ligy.
- Biedna je na takúto bilanciu slabý výraz. Bola to katastrofa. Lenže takú maródku, čo postihla náš tím v uplynulej sezóne, som ešte nezažil.
Aké boli hlavné dôvody vypadnutia?
- Do sezóny sme vstúpili dvoma výhrami, ale potom sa roztrhlo vrece so zraneniami. Prišli sme o špílmachera Jozefa Demka a stopéra Vladimíra Hančíka. Ďalší dvaja hráči nám odišli za prácou do zahraničia.
Vzápätí sa k maródom priradil útočník Jozef Martoň. Káder, ktorý vybojoval postup, sa tým výrazne oklieštil a zúžil. Príležitosť začali dostávať chalani, ktorí dlhšie nehrávali, no potrebná kvalita chýbala.
Už po jeseni bola Lisková na tom zle, keď z trinástich stretnutí si do tabuľky pripísala iba desať bodov. Stále však bola v hre o záchranu. Či nie?
- Samozrejme, po prvej polovici nebolo nič stratené. Vravel som si, že ak vypadnú aj tri či štyri mužstvá, stále na jar môžeme všetko zmeniť. Káder sa síce nedoplnil, ale maródi sa postupne zotavovali. Žiaľ, v závere zimnej prípravy nám opäť vypadli kľúčoví hráči na čele s Demkom. A to som už mal tak pekne vyskladanú jedenástku pre odvetnú časť.
Na jar miesto priameho ťahu za záchranou prišli i viaceré debakle – v Dražkovciach 0:6, v Martine s „béčkom“ 1:7 a blamáž vo Vavrečke – 0:9. Čo sa dialo?
- Toto mužstvo, napriek všetkým problémom, ktoré ho počas sezóny zasiahli, dokázalo jeden zápas po kvalitnom výkone vyhrať, ale aj o týždeň úplne vybuchnúť. To platí aj o Vavrečke či Dražkovciach. Márne som hráčom prízvukoval, aké dôležité duely sú to pre nás. V Martine to bolo o niečom inom. Chlapci začali veľmi dobre, viedli, potom domáci vyrovnali. Za stavu 1:1 mal im rozhodca jednoznačne vylúčiť brankára a všetko sa mohlo vyvíjať inak.
Aj vďaka tomuto momentu sa súper dostal na koňa a keď odskočil na 3:1, moje mužstvo sa už rozsypalo.
Je to svojím spôsobom paradoxné. Liskovú dokázali vyfackovať rivali
z boja o záchranu, na druhej strane ona o body ozbíjala tímy z vrchu tabuľky – Bešeňovú, Likavku či Demänovú. Viete nájsť na to odpoveď?
- Nielen to, aj v Černovej chlapci odohrali vyrovnaný zápas a až v závere podľahli 2:4. Keď hráči dodržiavali to, čo sme si v kabíne povedali, neboli problémy.
Vtedy ani jeden súper nebol nad ich sily. Škoda, že len pred ťažkými súpermi si moje slová zobrali k srdcu. Keď hrali po svojom a čakali, že tri body im spadnú samé do lona, tak to aj vyzeralo.
Aký dopad mali nepriaznivé výsledky na morálku v tíme?
- O utorňajších tréningoch ani nehovorím. Piatky, keď som mal mať minimálne desať, jedenásť chalanov, chodili piati, šiesti. V nedeľu na majstrovský zápas sa ledva dalo dokopy trinásť mužov. Aj tí, keby ma viac počúvali, všetko sa dalo inak zvládnuť. Napriek tomu všetka česť chlapcom, ktorí zostali pri Liskovej až do konca sezóny.
