PROSIEK. Traja sochári, Michal Palko z Liptovskej Sielnice a Vladimír Lofaj z Ružomberka a Martin Moravčík dokončili uplynulý týždeň veľkú drevenú sochu svätého Svorada.
Umiestnili ju na parkovisko pred vstupom do Prosieckej doliny. Prejde okolo nej každý turista, ktorého kroky mieria do kraja, kde svätec žil pred tisíc rokmi.
„Je to spoločné úsilie obce, takto sme chceli predstaviť návštevníkom časť našej histórie,“ povedal starosta Prosieka Peter Majerčiak.
Žil na planine Svorad
Sochu vytvorili traja sochári z osikového dreva. Pracovali priamo v obci v tieni veľkého gaštana. Zabralo im to približne desať dní.
„Pri cintoríne rástla veľká osika, ohrozovala blízky dom smútku, museli sme ju spíliť. Drevo sme ale nechali. Videl som prácu týchto sochárov, tak sme ich oslovili, či by nám mohli vytvoriť sochu svätého Svorada z mäkkého dreva, ktoré nám ostalo,“ doplnil starosta.
Postavu Svorada si nevybrali náhodou. Planina za Prosieckou dolinou nesie jeho meno. Ako novic tu prežil časť svojho života. Údajne sa narodil v Poľsku, ale uvažuje sa aj o tom, že jeho rodiskom bol Liptov.
Patrón Nitry
Socha meria približne 2,8 metra. Svätec má okolo pása uviazanú reťaz. Nie je to pre ochranu umeleckého diela.
V období, keď Svorad žil, bolo pre mníchov typické pustovníctvo, prísny pôst a sebatrýznenie. Okolo pása nosil omotanú železnú reťaz, ktorá sa mu časom vrástla do tela, následkom čoho zomrel.
Z planiny nad Prosiekom potom odišiel do Nitry a vstúpil do rehole benediktínov v Kláštore na Zobore. Jeho ostatky sú v Katedrále svätého Emmeráma v Nitre a zároveň je patrónom mesta.
Kovová reťaz a bodce
Najvyššie položené múzeum na Slovensku Čítajte Prosiecky Svorad má po oboch stranách kláty s ostňami. Tiež majú pripomínať mníchovo sebatrýznenie. Podľa legendy nemohol zaspať pri modlitbe.
„Po dennej robote si pripravil taký nočný odpočinok, ktorý by sa mohol nazvať skôr trýznením ako občerstvením. Otesaný dubový klát ohradil plotom, do ktorého zo všetkých strán napichal ostré bodliaky. Takéto sedadlo používal na spánok,“ povedali autori sochy.
Keď sa jeho telo unavené ospanlivosťou naklonilo na hociktorú stranu, hneď sa zobudil zranený ostrým bodcom.
„Okrem toho si zavesil okolo hlavy drevenú obruč, na ktorú pripevnil zo štyroch strán štyri kamene. Keď mu hlava z ospanlivosti klesala, hneď ho udrel kameň,“ priblížili podrobnosti zo svätcovho života.
Doplnia aj tabuľu
„Chodia sem aj turisti z Rakúska či Holandska. Socha je tu síce zatiaľ krátko, ale ľudia na ňu reagujú dobre. Fotia sa tu a niektorí sa už pýtajú, čo je to za sochu a prečo tu je,“ dozvedeli sme sa na parkovisku pri vstupe do obľúbenej doliny.
Sochu ešte ošetria ekologickým lakom, aby čo najdlhšie odolávala výkyvom počasia. Jej okolie ešte upravia štrkom a osadia tu tabuľu.
Návštevníci sa z nej dozvedia stručný životopis svätca a jeho prepojenie s Liptovom. Informácie by mali byť v slovenskom, poľskom a anglickom jazyku.
V ktorej dedine vedia najšikovnejšie prilákať nových obyvateľov? Čítajte
Ako vyzerala Jasná pred tým, ako ju poznačil turizmus Čítajte
