Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Laná na Chopok ťahali chlapci z armády ako otroci

Výstavba lanovky na štít Nízkych Tatier bola v minulosti doslova otrockou prácou.

Lávku s pamätnou tabuľou namontovali pomocou žeriavu.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

DEMÄNOVSKÁ DOLINA. V obci Demänovská Dolina odhalili pamätník Alojzovi Lutonskému.

Speleológ a priekopník turistiky v Liptove prišiel s myšlienkou založiť horskú obec, ale stál aj pri zrode prvej sedačkovej lanovky z Jasnej až na južnú stranu Chopka.

O Lutonskom aj napriek jeho aktívnemu životu ľudia v regióne veľa nevedia. Turizmu sa začal venovať ešte po boku liptovskej legendy Miloša Janošku. Vyhliadková lávka a pamätná tabuľa Alojzovi Lutonskému je podľa jeho dcéry Márie Setničkovej po rokoch akýmsi zadosťučinením.

„Otec síce pochádzal z Moravy, no jeho duša patrila Liptovu. Keď sem prvýkrát prišiel na školský výlet, už odtiaľto päty nevytiahol. Lenže potom prišiel rok 1939. Bolo to ťažké obdobie, otec sa rozhodoval, či odíde, alebo ostane. Nakoniec Liptov neopustil, ale v turizme pracovať nemohol. Jednoducho bol nepohodlný, nebol zo Slovenska,“ zaspomínala dcéra M. Setničková.

Oprášil dávnu myšlienku

Alojz Lutonský po skončení druhej svetovej vojny opäť pracoval v turizme, pre Riaditeľstvo cestovného ruchu v Bratislave a bol generálnym tajomníkom Klubu slovenských turistov a lyžiarov.

To mu umožnilo, že spoločne s ďalšími spolupracovníkmi mohol robiť všetky kroky pre rozvoj Demänovskej doliny.

„Preto oprášil myšlienku postaviť na Chopok lanovku, ktorú prvýkrát verejne vyslovil ešte v roku 1936 po tom, čo sa nápadom inšpiroval na cestách po alpských krajinách,“ spresnila M. Setničková.

Lutonský v rozhovore pre časopis Lanovky a vleky v roku 1980 uviedol: „Keď sme v roku 1935 s členmi tatranskej Horskej služby hľadali študenta Slavíka, ktorý zahynul na Ďumbieri a videli sme kvalitné lyžiarske terény, dospeli sme k záveru, že by bolo fajn mať lanovku aj v Liptove.“

Chýbali cesta a energie

Demänovská dolina nebola pre výstavbu lanovky vhodná len pre kvalitné lyžiarske terény s polročnou snehovou pokrývkou.

Dôležitú úlohu zohral aj prístup. Najvhodnejšia možnosť, ako sa dostať na hrebene Nízkych Tatier zo severu, existovala práve v Jasnej. Dôvodom bola aj cesta, ktorá viedla k Demänovským jaskyniam už od roku 1929.

„V tom čase kultivované prostredie sa končilo pri Jaskyni slobody. Ďalej chýbalo šesť kilometrov cesty na stavenisko bez energie a spojenia. Takže výstavbe dôverovali len lyžiari optimisti,“ povedal v rozhovore A. Lutonský.

Veľkolepé plány ale prerušila druhá svetová vojna. V tom čase začali Švajčiari v Alpách budovať sedačkové lanovky typu Rool.

Z Nového Ploštína Jasná

Po vojne doniesol Lutonský práve zo švajčiarskeho strediska Flims propagačný materiál o dvojsedačkách Rool. Jeho návrh na výstavbu Riaditeľstvo pre cestovný ruch schválilo 25. mája 1945.

Majitelia pozemkov, na ktorých mala nová lanovka stáť, si nárokovali, aby sa stredisko volalo Nový Ploštín. Neskôr však v súťaži, ktorú vypísalo Riaditeľstvo pre cestovný ruch, zvíťazil názov Jasná.

Súčasne s lanovkou dobudovali prístupovú cestu od Demänovskej jaskyne slobody po údolnú stanicu lanovky.

Štátny plánovací úrad v tom čase schválil aj prvý územný plán pre osadu Jasná. Prvý úsek lanovky Jasná - Luková spustili do prevádzky 23. októbra 1949. Postupne odovzdali do prevádzky ďalšie úseky. Posledný, Kosodrevina - Chopok, začal premávať 29. augusta 1957.

Laná ťahali ručne

Sedačková lanovka typu Von Roll, vyrobená vo švajčiarskej licencii, mala kapacitu 220 osôb za hodinu a odpojiteľný systém uchytenia sedačiek. To znamená, že tie pri dojazde do stanice spomalili, aby mohli lyžiari pohodlne vystúpiť. Pre porovnanie, dnešný funitel na Chopok má maximálnu prepravnú kapacitu 2480 osôb za hodinu.

M. Setničková dodala, že výstavba v minulosti bola doslova otrockou prácou. „Neexistovali takmer žiadne mechanizmy, laná na Chopok ťahali mladí chlapci z armády,“ spresnila.

Zaspomínala, že do Jasnej chodili lyžovať, keď lanovka ešte nebola hotová. „Na vrchol sme si museli vyšliapať po vlastných, potom sme sa spustili len raz a mali sme odlyžované,“ dodala.

Už začiatkom dvadsiateho storočia, po čiastočnom sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody, bola ekologickým problémom doprava. Úzku cestu síce po vojne rozšírili, no problém to nevyriešilo. Lanovka Von Roll návštevnosť doliny ešte zvýšila.

Mal aj utopický plán

V tom čase plánovali aj výstavbu úzkorozchodnej elektrickej železničky, podobnej ako je vo Vysokých Tatrách. Projekt sa nakoniec neuskutočnil, pretože nemal podporu. Len málo ľudí verilo, že do doliny budú chodiť státisíce návštevníkov.

„Keby som mohol predbehnúť čas, zrealizoval by som utopický nápad. Budoval by som veľkokapacitnú lanovku. Premávala by z Liptovského Mikuláša po skalách doliny k Ľadovej jaskyni a Jaskyni slobody. Odtiaľ by som pokračoval až do Jasnej. Už keď sme chceli preklenúť Chopok zo severu na juh lanovkami, považovali sme to za nemožné. Nakoniec sme boli prví v Európe. Keby sa výstavba nekomplikovala, mohli sme byť prví na svete. Takže to, čo navrhujem dnes, nemusí byť v budúcnosti utópia či fantázia, ale realita,“ povedal Alojz Lutonský v rozhovore. Citát sa nachádza aj pri novom pamätníku v Jasnej.

Posledný úsek lanovky Von Rool vyradili z prevádzky 24. júla 1997 z technických dôvodov. Teda štyridsať rokov od spustenia jej posledného úseku z Kosodreviny na Chopok. Bolo to v čase, keď jej autor Alojz Lutonský ukončil svoju životnú púť.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 503
  2. Ako dobre poznáte Liptov? 366
  3. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 318
  4. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 177
  5. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 177
  6. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 166
  7. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 163
  8. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 128
  9. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 119
  10. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 93

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom

Otcova stodola bude miestom stretávania sa mužov, aby si pomáhali v osobnostnom a duchovnom raste.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?