Nedeľa, 19. august, 2018 | Meniny má Lýdia

Laná na Chopok ťahali chlapci z armády ako otroci

Výstavba lanovky na štít Nízkych Tatier bola v minulosti doslova otrockou prácou.

Lávku s pamätnou tabuľou namontovali pomocou žeriavu.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

DEMÄNOVSKÁ DOLINA. V obci Demänovská Dolina odhalili pamätník Alojzovi Lutonskému.

Speleológ a priekopník turistiky v Liptove prišiel s myšlienkou založiť horskú obec, ale stál aj pri zrode prvej sedačkovej lanovky z Jasnej až na južnú stranu Chopka.

O Lutonskom aj napriek jeho aktívnemu životu ľudia v regióne veľa nevedia. Turizmu sa začal venovať ešte po boku liptovskej legendy Miloša Janošku. Vyhliadková lávka a pamätná tabuľa Alojzovi Lutonskému je podľa jeho dcéry Márie Setničkovej po rokoch akýmsi zadosťučinením.

„Otec síce pochádzal z Moravy, no jeho duša patrila Liptovu. Keď sem prvýkrát prišiel na školský výlet, už odtiaľto päty nevytiahol. Lenže potom prišiel rok 1939. Bolo to ťažké obdobie, otec sa rozhodoval, či odíde, alebo ostane. Nakoniec Liptov neopustil, ale v turizme pracovať nemohol. Jednoducho bol nepohodlný, nebol zo Slovenska,“ zaspomínala dcéra M. Setničková.

Oprášil dávnu myšlienku

Alojz Lutonský po skončení druhej svetovej vojny opäť pracoval v turizme, pre Riaditeľstvo cestovného ruchu v Bratislave a bol generálnym tajomníkom Klubu slovenských turistov a lyžiarov.

To mu umožnilo, že spoločne s ďalšími spolupracovníkmi mohol robiť všetky kroky pre rozvoj Demänovskej doliny.

„Preto oprášil myšlienku postaviť na Chopok lanovku, ktorú prvýkrát verejne vyslovil ešte v roku 1936 po tom, čo sa nápadom inšpiroval na cestách po alpských krajinách,“ spresnila M. Setničková.

Lutonský v rozhovore pre časopis Lanovky a vleky v roku 1980 uviedol: „Keď sme v roku 1935 s členmi tatranskej Horskej služby hľadali študenta Slavíka, ktorý zahynul na Ďumbieri a videli sme kvalitné lyžiarske terény, dospeli sme k záveru, že by bolo fajn mať lanovku aj v Liptove.“

Chýbali cesta a energie

Demänovská dolina nebola pre výstavbu lanovky vhodná len pre kvalitné lyžiarske terény s polročnou snehovou pokrývkou.

Dôležitú úlohu zohral aj prístup. Najvhodnejšia možnosť, ako sa dostať na hrebene Nízkych Tatier zo severu, existovala práve v Jasnej. Dôvodom bola aj cesta, ktorá viedla k Demänovským jaskyniam už od roku 1929.

„V tom čase kultivované prostredie sa končilo pri Jaskyni slobody. Ďalej chýbalo šesť kilometrov cesty na stavenisko bez energie a spojenia. Takže výstavbe dôverovali len lyžiari optimisti,“ povedal v rozhovore A. Lutonský.

Veľkolepé plány ale prerušila druhá svetová vojna. V tom čase začali Švajčiari v Alpách budovať sedačkové lanovky typu Rool.

Z Nového Ploštína Jasná

Po vojne doniesol Lutonský práve zo švajčiarskeho strediska Flims propagačný materiál o dvojsedačkách Rool. Jeho návrh na výstavbu Riaditeľstvo pre cestovný ruch schválilo 25. mája 1945.

Majitelia pozemkov, na ktorých mala nová lanovka stáť, si nárokovali, aby sa stredisko volalo Nový Ploštín. Neskôr však v súťaži, ktorú vypísalo Riaditeľstvo pre cestovný ruch, zvíťazil názov Jasná.

Súčasne s lanovkou dobudovali prístupovú cestu od Demänovskej jaskyne slobody po údolnú stanicu lanovky.

Štátny plánovací úrad v tom čase schválil aj prvý územný plán pre osadu Jasná. Prvý úsek lanovky Jasná - Luková spustili do prevádzky 23. októbra 1949. Postupne odovzdali do prevádzky ďalšie úseky. Posledný, Kosodrevina - Chopok, začal premávať 29. augusta 1957.

Laná ťahali ručne

Sedačková lanovka typu Von Roll, vyrobená vo švajčiarskej licencii, mala kapacitu 220 osôb za hodinu a odpojiteľný systém uchytenia sedačiek. To znamená, že tie pri dojazde do stanice spomalili, aby mohli lyžiari pohodlne vystúpiť. Pre porovnanie, dnešný funitel na Chopok má maximálnu prepravnú kapacitu 2480 osôb za hodinu.

M. Setničková dodala, že výstavba v minulosti bola doslova otrockou prácou. „Neexistovali takmer žiadne mechanizmy, laná na Chopok ťahali mladí chlapci z armády,“ spresnila.

Zaspomínala, že do Jasnej chodili lyžovať, keď lanovka ešte nebola hotová. „Na vrchol sme si museli vyšliapať po vlastných, potom sme sa spustili len raz a mali sme odlyžované,“ dodala.

Už začiatkom dvadsiateho storočia, po čiastočnom sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody, bola ekologickým problémom doprava. Úzku cestu síce po vojne rozšírili, no problém to nevyriešilo. Lanovka Von Roll návštevnosť doliny ešte zvýšila.

Mal aj utopický plán

V tom čase plánovali aj výstavbu úzkorozchodnej elektrickej železničky, podobnej ako je vo Vysokých Tatrách. Projekt sa nakoniec neuskutočnil, pretože nemal podporu. Len málo ľudí verilo, že do doliny budú chodiť státisíce návštevníkov.

„Keby som mohol predbehnúť čas, zrealizoval by som utopický nápad. Budoval by som veľkokapacitnú lanovku. Premávala by z Liptovského Mikuláša po skalách doliny k Ľadovej jaskyni a Jaskyni slobody. Odtiaľ by som pokračoval až do Jasnej. Už keď sme chceli preklenúť Chopok zo severu na juh lanovkami, považovali sme to za nemožné. Nakoniec sme boli prví v Európe. Keby sa výstavba nekomplikovala, mohli sme byť prví na svete. Takže to, čo navrhujem dnes, nemusí byť v budúcnosti utópia či fantázia, ale realita,“ povedal Alojz Lutonský v rozhovore. Citát sa nachádza aj pri novom pamätníku v Jasnej.

Posledný úsek lanovky Von Rool vyradili z prevádzky 24. júla 1997 z technických dôvodov. Teda štyridsať rokov od spustenia jej posledného úseku z Kosodreviny na Chopok. Bolo to v čase, keď jej autor Alojz Lutonský ukončil svoju životnú púť.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 11 508
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 121
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 9 200
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 130
  5. Vizuálny smog je problém 3 113
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 860
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 531
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 231
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 845
  10. Križovatka si vyžiada rozsiahlu odstávku teplej úžitkovej vody 1 342

Hlavné správy z MY Liptov

Najvyššiu skalnú bránu vidieť zďaleka

Keď sa dobre zapozeráte, jánske skalné Okno vidieť zďaleka, napríklad z Liptovského Mikuláša ho máte ako na dlani. Z diaľky vyzerá ako nenápadné očko na ihle. Ale nenechajte sa oklamať, je to najväčšie skalné okno na Slovensku.

Pri tragédii v Tatrách zahynuli dvaja Liptáci

Dvojica lezcov spadla z Dračieho štítu vo Vysokých Tatrách.

Dielo človeka alebo prírody? Prečo je Chopok samý balvan

Sprístupnením hrebeňa Nízkych Tatier lanovkami zo severnej a južnej strany až pod vrchol Chopku sa otvoril hrebeň aj pre neturistov.

Rannú zrážku s nákladným vlakom v Okoličnom neprežil starší muž

Zrážku s nákladným vlakom v mestskej časti Liptovského Mikuláša Okoličné v sobotu v ranných hodinách neprežil starší muž.

Na severe Slovenska letí najviac marihuana

Ak si ju nevypestujú, tak ju dovezú. Hlavne z Moravy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Spoločenstvo chce na lazoch vlastnú hrobku

V Škriavniku sa udomácnili ľudia zo združenia, ktorého predpisy nedovoľujú, aby boli pochovaní na verejnom cintoríne.

Vybrali SME

Už ste čítali?