LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Keď človek v uliciach vidí bezdomovca, väčšinou zrejme len pokrúti hlavou a odvráti zrak.
Nie všetci, ktorých domovom sa z rôznych príčin stala ulica, sú rovnakí. Dôkazom bol aj Alexander „Alino“ Matula, ktorý prednedávnom zomrel.
Poznalo ho dosť ľudí
Alino sa narodil v roku 1978 v Liptovskom Mikuláši, trvalý pobyt mal uvedený v Žakovciach v Kežmarskom okrese. Bol známou tvárou mikulášskych ulíc.
Netajil, že je bezdomovec a spoznal dosť ľudí. Tí si ho obľúbili, neotočili sa mu chrbtom, keď potreboval cigaretu, alebo niečo pod zub.
„Nikdy nikomu neublížil. Často si spomínam, ako išiel po ulici a vykrikoval názov mojej prevádzky. Vždy ma to pobavilo,“ spomenul majiteľ donáškovej služby Marián Hurík.
S kamarátom Martinom Marjovičom, ktorý podniká s rýchlym občerstvením, patrili k tým, ktorí mu vždy podali pomocnú ruku. Raz dostal pizzu, inokedy mal chuť na cigaretu, obľuboval kávu.
Popol majú uložiť k mame
Matula prespával aj v neslávne známom rozpadnutom objekte na Revolučnej ulici v Liptovskom Mikuláši. Bývalá budova Kožiarskych závodov je dnes ruinou v pravom slova zmysle.
Spôsob života, akým sú bezdomovci známi, sa podpísal aj na Alinovom zdraví. Jeho kroky smerovali do Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach, kde sa o neho starali. Keď ho tam raz navštívili Hurík s Marjovičom, Alino mal k nim prosbu.
„Hovoril, že ak zomrie, chce byť spopolnený a popol máme uložiť vedľa hrobu jeho mamy v Likavke. K nej mal veľmi blízky vzťah, veľmi ho ranilo, keď zomrela,“ povedal Marjovič. Alino mal vtedy len 15 rokov. Po smrti milovanej mamy to s ním začalo ísť dolu vodou.
Zrejme nik netušil, že koniec príde tak rýchlo. Zo Žakoviec Alina v uplynulých týždňoch previezli do Kežmarku, kde v nemocnici zomrel 15. júla ako 36-ročný.
Ani na moment neváhali
Keď Huríka s Marjovičom informovali, že Alino vydýchol posledný raz, neváhali ani na moment a začali plniť jeho želanie o dôstojnej rozlúčke.
„Oslovili sme spoločných známych, ktorí ho poznali. Začali sme zbierať peniaze na pohreb. Hoci by niektorí nad našou aktivitou možno nechápavo krútili hlavou, my sme nezaváhali. Áno, bol bezdomovec, ale pre nás v prvom rade človek,“ zhodli sa a začali vybavovať všetky potrebné záležitosti na rozlúčku s ním.
Vyzbierať sa im podarilo približne 400 eur, každý prispel sumou, akou mohol. Pomoc neodmietlo ani pohrebníctvo Tomáša Juhásika, ktoré sa o poslednú rozlúčku postaralo.
„Aj touto cestou ďakujeme všetkým, ktorým pomohli,“ dodali Hurík s Marjovičom. Okrem nich na rozlúčku prispeli Dominik Sivák, Štefan Mojžiš, Karol Ďurný, Marcel Rusina, Jaroslav Novotný, Tomáš Dvořáček, Walter Hurík, Ivana Jurkovičová, Norbert Dvořáček, Aďa Marilová, Zdenko Koreň, Lenka Gejdošová, Marek Jendruš, Maroš Jendruš, Jano Spišiak, Martin Spišiak, Michal Valentko, Ander Marko, Anna Rusinová, Dominik Kruták, Lukáš Hliničan, Lucia Juríková a Blanka Moravčíková.
