LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Má policajný preukaz aj odznak služby kriminálnej polície, ovláda bojové umenia a môže byť veľmi nebezpečný, upozorňovali policajti vlani v októbri, keď zistili, že ich kolega Ján Antoška patril do štvorčlennej partie, ktorá prepadávala obchody v Liptove.
Odchádzala z nich s neveľkým lupom štyristo eur či gastrolístkami za 700 eur. Za jeho hlavný motív nepovažovali peniaze, ale túžbu po silnom adrenalínovom zážitku.
Jeho troch kumpánov zadržali ešte vlani na jeseň, on bol odvtedy na úteku, ktorý sa skončil, keď polícia zistila, že je v rodičovskom dome v širšom centre Liptovského Mikuláša.
Neštandardné správanie policajta by si mal všimnúť jeho šéf, ktorý musí vedieť o svojich ľuďoch všetko, myslí si bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.
„Nadriadený by si mal všímať jeho sklony, ambície, plány, všeobecne povahu. Mal by s ním riešiť prípadné problémy, tak by sa to možno dalo eliminovať.“
Celkovo je Antoška podozrivý z ôsmich lúpeží so zbraňou. Zadržali ho v Liptovskom Mikuláši v stredu nadránom po jedenásťhodinovom obliehaní.
Do akcie nasadili 55 policajtov z útvaru osobitného určenia a zásahových jednotiek zo Žiliny a Prešova. Pred dom priviezli aj obrnený transportér.
Najskôr ako jediný ušiel
Prebehli
- Petluš, Červeňan, Roszík. Bývalí policajti v novembri 2006 zavraždili podnikateľa Jána Kubašiaka,
- prípad viedol k odhaleniu policajného lúpežného gangu pod vedením Miroslava Jacka,
- dvaja kukláči boli členmi mafiánskeho gangu Jána Záreckého,
- mestský policajt Milan Juhász zastrelil v júni 2012 v Hurbanove troch ľudí,
- policajt Peter Vido v auguste 2008 upálil soka v láske.
Antoška mal na sebe maskáče a na tvári hustú bradu, ktorou sa muž, po ktorom je vyhlásené pátranie, maskoval.
Bojoval do poslednej chvíle. Ešte predtým však pustil z domu svojich rodičov a zabarikádoval sa.
Polícia musela evakuovať okolie, uzatvoriť hlavnú cestu a odkloniť dopravu.
Do nemocnice expolicajta napokon previezli s prestrelenou rukou potom, čo počas obliehania dvakrát strieľal na policajtov v nepriestrelných vestách.
Mal pri sebe množstvo zbraní, v dome neskôr zaistili aj dva pyrotechnické predmety.
Pri jednej prestrelke utrpel jeden z policajtov ľahké zranenie. Podľa dostupných informácií je v poriadku.
Antošku boj a fyzička priťahovali, určite nemal problém spraviť fyzické testy pre policajtov.
Chodil na boxerské turnaje, venoval sa bojovým umeniam v klietkach pri súbojoch, kde sú povolené aj kopy nohou, robil v bojových kluboch praktické ukážky.
„Nereagoval na naše výzvy,“ opisoval jeho správanie počas obliehania prvý policajný viceprezident Milan Lučanský.
Policajti sa spolu s vyjednávačom dostali na prízemie domu, odkiaľ sa snažili s páchateľom neúspešne vyjednávať.
Zakročiť sa rozhodli policajti nadránom, keďže sa brieždilo a mohlo dôjsť k ohrozeniu ľudí v okolitých uliciach.
„Snažili sme sa s ním vyjednávať, ale odmietal komunikovať. Museli sme upustiť od prvotného zásahu, bolo treba evakuovať z domu rodinných príslušníkov a boli indície, že mal pyrotechnické zariadenie.“
Mimoriadna akcia
„Bol v podkroví domu a špeciálne jednotky použili zásahové výbušky a donucovacie prostriedky,“ opísal zásah Lučanský.
Zásah, ktorý sa začal v utorok podvečer, sa skončil v stredu okolo pol siedmej ráno.
Antoškovi bývalí kolegovia o ňom hovoriť nechceli. Spolužiaci z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu naňho spomínajú ako na zábavného, komunikatívneho študenta, ktorý sa v druhom ročníku začal venovať kulturistike.
Na poslednom stretnutí gymnazistov niektorých prekvapil, pôsobil na nich už ako iný človek.
„Rozprával nám veľmi intímne, niekedy až nechutné zážitky. Myslel si, že je to zábavné, no ja som radšej odišla. Bol to úplne iný Jano, ako sme ho poznali,“ hovorí jeho bývalá spolužiačka.
Kým spolužiaci si zmeny správaní Antošku všimli, jeho kolegovia prišli zrejme už neskoro na to, že s ním nie je všetko v poriadku.
Dobrý policajt
Spišiak hovorí, že takých prípadov mal počas kariéry viac.
„Poznám vyšetrovateľa, ktorý bol jedným z najlepších. Riešil Černákove vraždy, najťažšie zločiny. Potom musel opustiť zbor, lebo nedostal bezpečnostnú previerku. Chcel podnikať, nevyšlo mu to, zadlžil sa. A zrazu spáchal lúpež v banke. Takto sa to rozhodol riešiť.“
Dôvody podľa Spišiaka môžu byť rôzne. Na druhej strane policajná prax môže viesť človeka k tomu, že si začne namýšľať a presvedčí sám seba, že dokáže zločin spáchať tak, aby mu na to neprišli.
Aj predseda policajných odborov Miroslav Litva si myslí, že šéf by mal mať svojich podriadených pod kontrolou. A potom aj celý kolektív.
Odborári aj v tomto prípade opakujú, že policajti musia byť dobre zabezpečení.
Známe je heslo, ktorým sa prezentovali na demonštrácii ešte v roku 2005 – Ak nás nezaplatí štát, zaplatí nás mafia.
„Okolo toho hesla je diskusia už stopäťdesiat rokov. Ale prakticky to platí všade. Nejde však o to, že by policajt mal byť milionárom. Lebo kto takto rozmýšľa, nemal sa stať policajtom,“ dodáva odborár Litva.
Zadržaný policajt z Mikuláša bol zábavný gymnazista, neskôr sa zmenil Čítajte
