SMREČANY, ŽIAR. Futbalové ihrisko, na ktorom hrávajú futbalisti telovýchovnej jednoty Smrečany Žiar, je legendárne nielen v Liptove.
Nemožno mu uprieť krásnu polohu s panorámou Západných Tatier. Hrať futbal v podhorskom prostredí je síce pekné, ale pre hráčov nepohodlné.
Minulú jeseň sa napríklad k hráčom počas zápasu pridali diviaky, ktoré sem zbehli z blízkeho lesa. Ďalšími obyvateľmi ihriska sú krty, ktoré pravidelne rozrývajú trávnik.
Oveľa známejšou raritou tamojšieho ihriska je výškový rozdiel medzi bránami. Má neuveriteľné tri metre.
„Ihrisko sa stavalo v čase, keď neboli také stroje ako dnes a vyrovnať trávnik v horskom teréne bolo zložité. Na nižšie futbalové súťaže jeho parametre vtedy stačili,“ povedal starosta Smrečian Vladimír Šiarnik.
Ihrisko na Sihoti sa okrem toho nachádza ďaleko od oboch obcí, ktorých hráči tvoria jedno družstvo. Futbalisti, ale aj fanúšikovia musia za športom merať nemalú vzdialenosť.
Spojili sa a založili združenie
Športovci spolu s oboma obcami založili pred piatimi rokmi občianske združenie Žiarska dolina, aby spojili sily s cieľom postaviť nové futbalové ihrisko. Nebolo jednoduché získať pozemky na hranici Smrečian a Žiaru, no napokon sa to s dávkou vytrvalosti podarilo.
Tamojší futbalisti hrávajú už desať rokov v prvej triede, merajú si sily s družstvami z celého regiónu. Pravidlá súťaže, ale aj súperi sa sťažujú na krivé a hrboľaté ihrisko.
„Zámer premiestnenia ihriska je starý už päťdesiat rokov,“ povedal predseda futbalového klubu Martin Šimun.
Za bývalého režimu chýbala snaha o jeho realizáciu, odhodlanie dotiahnuť pôvodný plán do konca sa našlo až pred piatimi rokmi.
Chcú zlepšiť dostupnosť pre deti
Občianske združenie postupne buduje nové futbalové ihrisko medzi Smrečanmi a Žiarom.
„Naším hlavným zámerom je priblíženie futbalu obyvateľom oboch obcí, zlepšiť dostupnosť ihriska a podmienky pre hráčov. Aj pre deti to bude oveľa pohodlnejšie, pretože na tréningy musia chodiť na bicykloch a cesta zo súčasného ihriska pre ne nie je práve najbezpečnejšia,“ povedal Šimun.
Pôvodné plány počítali s výstavbou viacúčelového športového areálu s volejbalovým ihriskom, tribúnou, bufetom, budovu so zázemím pre športovcov.
Náklady vyčíslili na 65-tisíc eur, vtedajších dvadsať miliónov slovenských korún. Takú veľkú sumu sa obciam a športovcom nepodarilo dať dokopy. Z veľkých plánov upustili a stavajú to najpotrebnejšie.
Peniazmi prispel aj štát
„Ihrisko staviame po častiach, podľa toho, koľko máme peňazí,“ povedal Šimun. Veľa práce urobili aj brigádnici, napríklad vlani ručne vyzbierali z plochy ihriska kamene.
V máji sa im podarilo získať 18,5-tisíca eur z Úradu vlády Slovenskej republiky na zatrávnenie ihriska. Vysiať trávu by chceli do jesene.
Na plnohodnotné využívanie ihriska im ešte chýbajú šatne so sprchami. Zatiaľ na to budú slúžiť unimobunky a podľa peňazí postupne dostavajú pohodlnejšie zázemie.
„Bol by som rád, keby sme do dvoch rokov boli schopní ihrisko sprevádzkovať. Nie sme o nič horší ako naše hlavné mesto, ktoré stavia národný futbalový štadión už dlhé roky,“ uzavrel Šimun.
