LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Najvýznamnejšími rodákmi z Vrbice boli spisovateľ a politik Martin Rázus a jeho sestra Mária, ktorá umrela v auguste pred päťdesiatimi rokmi.
Mária Rázusová-Martáková bola poetka, prozaička, dramatička aj prekladateľka. Narodila sa 28. júna 1905 ako posledné, šieste dieťa a jediné dievčatko v početnej maloroľníckej rodine.
Aby ich otec uživil, musel si privyrábať v mikulášskej garbiarni. Malá Mária ho ani dobre nepoznala, lebo čoskoro zomrel.
Nad knihami presedela celé hodiny
Rodičovský dom pretepľovala neobyčajná úcta ku knihám. Najmä v nedeľné popoludnia v zime každý sedel v inom kúte a čítal.
Aj malá Mária dokázala presedieť nad knihami celé hodiny. Mnoho kníh jej prinášali dvaja bratia sadzači. Tešila sa predovšetkým z čerstvo vysádzaných časopisov, medzi ktorými bola Dennica, Priateľ dietok, Živena a hlavne Noviny mladých. Redigoval ich aj najviac veršov a rozprávok do nich napísal Martin Braxatoris, syn básnika Andreja Sládkoviča.
„Tieto slovenské detské noviny znamenali pre malú Máriu veľa v podnecovaní k vlastnej literárnej tvorbe. Možno už vtedy, v detských a dievčenských rokoch, zrodila sa v nej nejasná a nesmelá myšlienka pokračovať raz v šľapajach obľúbeného strýčka Martina Braxatorisa,“ pripomenul Július Lomenčík v Slovenských národných novinách v roku 2005.
Pre chorobu opustila učiteľské povolanie
Mária Rázusová absolvovala učiteľský ústav v Prešove, bola učiteľkou v Dolnom Srní a Martine.
Pre chorobu, ktorá ju začala znepokojovať už v mladom veku, opustila učiteľské povolanie a venovala sa literárnej práci. Keď opustila učiteľské povolanie, vydala na návrh Hany Gregorovej v bratislavskom vydavateľstve Academia svoj básnický debut Pestré kvety.
Jej bibliografia ďalej obsahuje trinásť básnických zbierok, sedem prozaických, päť divadelných hier a niekoľko výberov a úprav ľudovej slovesnosti. Pre dospelých čitateľov vydala zbierky poézie Svetlo nad horami, Vyznanie, Pieseň o láske. Prekladala z českej, francúzskej, nemeckej a ruskej literatúry.
Žila v Martine aj v Bratislave
Po príchode do Martina, kde žila 23 rokov, pokračovala v literárnej i redakčnej práci. Redigovala niekoľko ročníkov Slniečka a edície Dobré slovo. Tu sa zoznámila i so svojím manželom, tamojším rodákom Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej.
V roku 1961 sa presťahovala z Martina do Bratislavy, kde pred 50 rokmi 5. augusta 1964 umrela. Pochovali ju na cintoríne v rodnom Liptovskom Mikuláši.
Jej diela, napísané jadrnou ľúbozvučnou slovenčinou, vyznačujú sa zvonivým rytmom, milou sugestívnosťou a predovšetkým budia životný optimizmus.
Mala vlastnú predstavu, aká a čím má byť literatúra, poézia predovšetkým. A tejto predstavy sa nerada zriekala.
Autor: Pavol M. Kubiš
