Štvrtok, 29. júl, 2021 | Meniny má MartaKrížovkyKrížovky

Rehabilitovaní vojaci sa odškodného dodnes nedočkali

Jána Gejdoša z Liptovského Mikuláša zastihol príchod spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ako vojaka z povolania v Hodoníne. V čase normalizácie ho prepustili z armády a vylúčili aj z vysokej školy.

Pre nesúhlas s okupáciou v roku 1968 Jána Gejdoša v čase normalizácie z armády prepustili. So súhlasom vedenia útvaru diaľkovo študoval na Právnickej fakulte v Brne. Štúdium mu armáda umožnila, neskôr sa však postarala o to, aby ho zo školy  vylúčPre nesúhlas s okupáciou v roku 1968 Jána Gejdoša v čase normalizácie z armády prepustili. So súhlasom vedenia útvaru diaľkovo študoval na Právnickej fakulte v Brne. Štúdium mu armáda umožnila, neskôr sa však postarala o to, aby ho zo školy vylúč (Zdroj: ARCHÍV J. G., ILUSTRAČNÉ ARCHÍV TASR)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V československej armáde prepustili po augustových udalostiach v roku 1968 v dvoch vlnách spolu 12-tisíc vojakov z povolania a občianskych zamestnancov vojenskej správy, z toho na Slovensku ich bolo približne 1200.

Po roku 1989 prepustených vojakov a občianskych zamestnancov vojenskej správy rehabilitovali. Odškodného sa však dodnes nedočkali.

„V kasárňach v Hodoníne, kde som pracoval, pristál ráno 21. augusta v roku 1968 vrtuľník ruskej armády. Vystúpil z neho podplukovník a žiadal zabezpečiť pre spojenecké vojská Varšavskej zmluvy ubytovanie a stravovanie,“ spomínal Ján Gejdoš.

Pokračoval, že vojská neboli vopred ohlásené, preto ich odporučili na vojenský výcvikový priestor asi tri kilometre za mesto.

V noci zvolali vojakov do kasární

„Krátko po polnoci vojakov z povolania spojky zvolali do kasární. Z Generálneho štábu sme dostali rozkaz nestavať sa vojskám Varšavskej zmluvy na odpor so zbraňou. O obsadení Československa už vysielali správy aj rozhlasové stanice.“

Asi po mesiaci vojská Nemeckej demokratickej republiky, poľské, maďarské a bulharské z Československa odišli. Rusi ostali až do roku 1990.

Previerky robili na dvakrát

Vtedajšie komunistické vedenie nariadilo previerky, v rezorte obrany sa prejavili najvypuklejšie. „Prvé kolo previerok sa uskutočnilo v roku 1970. Z armády prepustili tých, ktorí sa proti okupácii postavili najintenzívnejšie, robili záškodnícke akcie, pretŕhali káble spojenia a podobne,“ vysvetlil J. Gejdoš.

Vedeniu strany sa však počet prepustených vojakov a občianskych zamestnancov zdal malý. Preto nariadilo druhé kolo previerok. V ňom prišlo aj na tých, ktorí na zhromaždeniach vyjadrili nesúhlas s okupáciou, znevažovali prítomnosť ruských vojsk vtipmi, alebo sa len zúčastnili sprievodu v mestách po víťazstve československých hokejistov v zápase nad Rusmi na majstrovstvách sveta.

Medzi nich patril aj Ján Gejdoš, ktorý vtedy študoval právo na vysokej škole v Brne. Na zhromaždeniach tvrdil, že ide o akt porušenia medzinárodného práva. Z týchto dôvodov ho prepustili 31. augusta 1971.

Mnohí sa z prepustenia nespamätali vôbec

„Bola to zlá situácia pre mnohých vzdelaných ľudí, ktorí si potom nemohli nájsť primerané zamestnanie. Prepustených sa v každej organizácii báli prijať. Mnohí si prácu nedokázali vôbec nájsť alebo sa im podarilo získať len miesta kuričov, šoférov či vrátnikov. Niektorí sa so situáciou nevyrovnali, prepadli alkoholu a poznamenalo to život celých ich rodín,“ porozprával J. Gejdoš.

Povedal, že sa mu podarilo získať prácu majstra melioračných prác v Poľnohospodárskom stavebnom podniku. V gumákoch robotníkom pomáhal klásť drenážne trubky.

Počas ruskej okupácie bolo nielen ťažké začínať po vylúčení z armády v civile, ale týchto ľudí sledovali aj príslušníci Vojenskej kontrarozviedky a Štátnej bezpečnosti. „Isté uvoľnenie síce nastalo v osemdesiatych rokoch, ale ani potom som nemohol zastávať žiadnu vedúcu funkciu. Problémy sa v tejto súvislosti dotkli aj mojej rodiny.“

Dostali osvedčenie o rehabilitácii a odškodnom

Armáda bola jedným z prvých a najprísnejších rezortov, v ktorých počas normalizácie prepúšťali. Zároveň bola po Novembri 1989 najaktívnejším rezortom, ktorý sa zaoberal rehabilitáciami. Na Slovensku požiadalo o rehabilitáciu približne 1200 ľudí a vyše tisíc ich rehabilitovali. V osvedčení o rehabilitácii je výslovne uvedené, že slúži na odškodnenie.

Okrem osvedčenia dostali aj pamätný list od federálneho ministra obrany. Rehabilitovaní vojaci, ktorí spĺňali vekové kritériá, dostali aj možnosť vrátiť sa späť do armády, dostali funkcie primerané ich vzdelaniu aj hodnosti.

Po návrate do armády v roku 1990 dostal Ján Gejdoš hodnosť podplukovníka. Udelili mu aj medailu Za zásluhy o Československú armádu. „To je zaujímavý paradox, keďže som dvadsať rokov v armáde nemohol slúžiť,“ zamyslel sa. Dva mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, 1. novembra 1992, ho povýšili do hodnosti plukovníka.

Žiadne peniaze zatiaľ nedostali

Medzi ľuďmi v civile rezonuje názor, že rehabilitovaní vojaci získali na odškodnom ťažké tisíce korún. „Žiadne peniaze sme ani dvadsaťtri rokov od rehabilitácie nedostali. Pri prehodnotení prepustenia zmenili prepustenie z politických dôvodov na prepustenie v rámci reorganizácie. K jednému platu, ktorý sme dostali pri prepustení, sme v roku 1990 dostali ešte jeden. Vtedy som zarábal 2 100 korún, teda dnešných 70 eur. To sa nedá považovať za odškodnenie,“ myslí si Ján Gejdoš.

O odškodnenie, ktoré im podľa osvedčenia patrí, sa prepustení vojaci a občianski zamestnanci vojenskej správy snažili od rehabilitácie v roku 1990 a snažia sa dodnes. Najskôr v Československej armáde a po rozdelení republiky v Združení vojenskej obrody Slovenska (ZVOS).

Nepomohlo ani rokovanie s ministrami

Snahu o odškodnenie organizácia zintenzívnila v roku 2002, keď bol pripravovaný návrh zákona o odškodnení príslušníkov Vojenských táborov nútených prác a Pomocných technických práporov (VTNP - PTP), do ktorého boli zahrnutí aj rehabilitovaní vojaci a občianski zamestnanci vojenskej správy.

„Návrh zákona nám predložili na pripomienkovanie, no pri prerokovávaní v Národnej rade nás zo zákona vypustili. Z ministerstva obrany sme dostali list, že naše odškodnenie budú riešiť samostatným zákonom, pričom sa nebude líšiť od zákona o odškodnení príslušníkov VTNP - PTP,“ vysvetlil Ján Gejdoš.

Združenie vojenskej obrody Slovenska často rokovalo so zástupcami ministerstva obrany. „Vždy sme sa obrátili na ministrov, ale zbytočne. U mnohých ministrov, prípadne ich zástupcov naša nádej na odškodnenie vyzerala sľubne. Najsľubnejšie bolo rokovanie s ministrom Galkom, ktorý nás ako jediný aj osobne prijal. Ale referenti na ministerstve vždy tento proces zmietli zo stola. Naposledy sme sa obrátili v roku 2013 na prezidenta Ivana Gašparoviča ako vrchného veliteľa ozbrojených síl. Z vojenskej kancelárie prezidenta sme dostali, tak ako vždy, zamietavú odpoveď s argumentom, že v tomto prípade ide o nesystémové riešenie,“ skonštatoval Ján Gejdoš.

Členovia Združenia vojenskej obrody Slovenska aj sami pripravili návrh zákona o odškodnení, v ktorom požadujú symbolických 150 eur odškodnenia za každý rok prepustenia, najviac však tritisíc eur. Vdovy by mali podľa ich návrhu nárok na polovicu.

S platmi išli o tisícky korún nižšie

„Ďalším znevýhodnením pre rehabilitovaných vojakov bolo prijatie zákona o peňažných náležitostiach vojakov, účinného od začiatku roka 1998, podľa ktorého nám priznanú dobu prepustenia, započítanú, akoby sme nepretržite slúžili, znovu odpočítali. Ide o dvadsať rokov. Zostali nám síce hodnosti a funkcie, ale s platmi sme išli o tri- až päťtisíc vtedajších korún nižšie.“

Po neúspešných rokovaniach preto z armády prakticky všetci rehabilitovaní vojaci, ktorí využili možnosť vrátiť sa do nej, odišli.

„V tom čase sa to týkalo maximálne 35 ľudí, čo by pre armádu nepredstavovalo žiadnu veľkú finančnú záťaž," povedal.

Ministerstvo stále trvá na svojom

Na ministerstve obrany sme sa opýtali, či majú v pláne situáciu s odškodnením rehabilitovaných vyriešiť.

V odpovedi potvrdili predchádzajúce rokovania s tým, že podľa nich ide o nesystémové riešenie, a preto sa nechystajú vec odškodnenia rehabilitovaných vojakov a občianskych zamestnancov vojenskej správy riešiť.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  3. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  4. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  5. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  6. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  7. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  8. Lenivý brunch s Muchom
  9. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  2. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  3. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  4. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  5. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  6. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  7. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  8. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  9. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  10. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 706
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 126
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 370
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 364
  5. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 160
  6. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 3 084
  7. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 076
  8. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 2 529
  9. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 335
  10. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 2 198
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V bielo-červenom Sv. Kríž : Kráľová Lehota

V osmičke máme deväť tímov, ktoré veria, že sa súťažé dohrajú, ak teda kvôli aktuálnym opatreniam sa liga vôbec začne.


2 h

Pomôcť môže aj plastová fľaša od minerálky. Rozhovor s Dr. Igorom Baranom, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsaťročné skúsenosti.


6 h

Po rozsiahlej rekonštrukcii a rozšírení poslúži objekt hasičskej zbrojnice v Liptovskej Ondrašovej predovšetkým ako domovský stánok pre techniku Dobrovoľného hasičského zboru


TASR 7 h

Máš chuť zmeniť svoje podnikanie a nevieš ako na to? Zdá sa ti, že doba dnes nepraje odvážnym ľuďom? Nepremeškaj diskusiu, ktorá dá cenné informácie podnikateľom každého zamerania. Sleduj nás už v pondelok o 11:00 hod.


12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nárazu podľahla 77-ročná žena.


12 h

Šelma ležala neďaleko kontajnera.


a 1 ďalší 28. júl

Namiesto nápravy im NCZI zasiela ďalšie termíny na očkovanie.


7 h

Pre havarijný stav bola zatvorená takmer desať rokov. Stala sa rajom pre asociálov a vandalov.


28. júl

Už ste čítali?