Pondelok, 19. október, 2020 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

Rehabilitovaní vojaci sa odškodného dodnes nedočkali

Jána Gejdoša z Liptovského Mikuláša zastihol príchod spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ako vojaka z povolania v Hodoníne. V čase normalizácie ho prepustili z armády a vylúčili aj z vysokej školy.

Pre nesúhlas s okupáciou v roku 1968 Jána Gejdoša v čase normalizácie z armády prepustili. So súhlasom vedenia útvaru diaľkovo študoval na Právnickej fakulte v Brne. Štúdium mu armáda umožnila, neskôr sa však postarala o to, aby ho zo školy  vylúčPre nesúhlas s okupáciou v roku 1968 Jána Gejdoša v čase normalizácie z armády prepustili. So súhlasom vedenia útvaru diaľkovo študoval na Právnickej fakulte v Brne. Štúdium mu armáda umožnila, neskôr sa však postarala o to, aby ho zo školy vylúč (Zdroj: ARCHÍV J. G., ILUSTRAČNÉ ARCHÍV TASR)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V československej armáde prepustili po augustových udalostiach v roku 1968 v dvoch vlnách spolu 12-tisíc vojakov z povolania a občianskych zamestnancov vojenskej správy, z toho na Slovensku ich bolo približne 1200.

Po roku 1989 prepustených vojakov a občianskych zamestnancov vojenskej správy rehabilitovali. Odškodného sa však dodnes nedočkali.

„V kasárňach v Hodoníne, kde som pracoval, pristál ráno 21. augusta v roku 1968 vrtuľník ruskej armády. Vystúpil z neho podplukovník a žiadal zabezpečiť pre spojenecké vojská Varšavskej zmluvy ubytovanie a stravovanie,“ spomínal Ján Gejdoš.

Pokračoval, že vojská neboli vopred ohlásené, preto ich odporučili na vojenský výcvikový priestor asi tri kilometre za mesto.

V noci zvolali vojakov do kasární

„Krátko po polnoci vojakov z povolania spojky zvolali do kasární. Z Generálneho štábu sme dostali rozkaz nestavať sa vojskám Varšavskej zmluvy na odpor so zbraňou. O obsadení Československa už vysielali správy aj rozhlasové stanice.“

Asi po mesiaci vojská Nemeckej demokratickej republiky, poľské, maďarské a bulharské z Československa odišli. Rusi ostali až do roku 1990.

Previerky robili na dvakrát

Vtedajšie komunistické vedenie nariadilo previerky, v rezorte obrany sa prejavili najvypuklejšie. „Prvé kolo previerok sa uskutočnilo v roku 1970. Z armády prepustili tých, ktorí sa proti okupácii postavili najintenzívnejšie, robili záškodnícke akcie, pretŕhali káble spojenia a podobne,“ vysvetlil J. Gejdoš.

Vedeniu strany sa však počet prepustených vojakov a občianskych zamestnancov zdal malý. Preto nariadilo druhé kolo previerok. V ňom prišlo aj na tých, ktorí na zhromaždeniach vyjadrili nesúhlas s okupáciou, znevažovali prítomnosť ruských vojsk vtipmi, alebo sa len zúčastnili sprievodu v mestách po víťazstve československých hokejistov v zápase nad Rusmi na majstrovstvách sveta.

Medzi nich patril aj Ján Gejdoš, ktorý vtedy študoval právo na vysokej škole v Brne. Na zhromaždeniach tvrdil, že ide o akt porušenia medzinárodného práva. Z týchto dôvodov ho prepustili 31. augusta 1971.

Mnohí sa z prepustenia nespamätali vôbec

„Bola to zlá situácia pre mnohých vzdelaných ľudí, ktorí si potom nemohli nájsť primerané zamestnanie. Prepustených sa v každej organizácii báli prijať. Mnohí si prácu nedokázali vôbec nájsť alebo sa im podarilo získať len miesta kuričov, šoférov či vrátnikov. Niektorí sa so situáciou nevyrovnali, prepadli alkoholu a poznamenalo to život celých ich rodín,“ porozprával J. Gejdoš.

Povedal, že sa mu podarilo získať prácu majstra melioračných prác v Poľnohospodárskom stavebnom podniku. V gumákoch robotníkom pomáhal klásť drenážne trubky.

Počas ruskej okupácie bolo nielen ťažké začínať po vylúčení z armády v civile, ale týchto ľudí sledovali aj príslušníci Vojenskej kontrarozviedky a Štátnej bezpečnosti. „Isté uvoľnenie síce nastalo v osemdesiatych rokoch, ale ani potom som nemohol zastávať žiadnu vedúcu funkciu. Problémy sa v tejto súvislosti dotkli aj mojej rodiny.“

Dostali osvedčenie o rehabilitácii a odškodnom

Armáda bola jedným z prvých a najprísnejších rezortov, v ktorých počas normalizácie prepúšťali. Zároveň bola po Novembri 1989 najaktívnejším rezortom, ktorý sa zaoberal rehabilitáciami. Na Slovensku požiadalo o rehabilitáciu približne 1200 ľudí a vyše tisíc ich rehabilitovali. V osvedčení o rehabilitácii je výslovne uvedené, že slúži na odškodnenie.

Okrem osvedčenia dostali aj pamätný list od federálneho ministra obrany. Rehabilitovaní vojaci, ktorí spĺňali vekové kritériá, dostali aj možnosť vrátiť sa späť do armády, dostali funkcie primerané ich vzdelaniu aj hodnosti.

Po návrate do armády v roku 1990 dostal Ján Gejdoš hodnosť podplukovníka. Udelili mu aj medailu Za zásluhy o Československú armádu. „To je zaujímavý paradox, keďže som dvadsať rokov v armáde nemohol slúžiť,“ zamyslel sa. Dva mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, 1. novembra 1992, ho povýšili do hodnosti plukovníka.

Žiadne peniaze zatiaľ nedostali

Medzi ľuďmi v civile rezonuje názor, že rehabilitovaní vojaci získali na odškodnom ťažké tisíce korún. „Žiadne peniaze sme ani dvadsaťtri rokov od rehabilitácie nedostali. Pri prehodnotení prepustenia zmenili prepustenie z politických dôvodov na prepustenie v rámci reorganizácie. K jednému platu, ktorý sme dostali pri prepustení, sme v roku 1990 dostali ešte jeden. Vtedy som zarábal 2 100 korún, teda dnešných 70 eur. To sa nedá považovať za odškodnenie,“ myslí si Ján Gejdoš.

O odškodnenie, ktoré im podľa osvedčenia patrí, sa prepustení vojaci a občianski zamestnanci vojenskej správy snažili od rehabilitácie v roku 1990 a snažia sa dodnes. Najskôr v Československej armáde a po rozdelení republiky v Združení vojenskej obrody Slovenska (ZVOS).

Nepomohlo ani rokovanie s ministrami

Snahu o odškodnenie organizácia zintenzívnila v roku 2002, keď bol pripravovaný návrh zákona o odškodnení príslušníkov Vojenských táborov nútených prác a Pomocných technických práporov (VTNP - PTP), do ktorého boli zahrnutí aj rehabilitovaní vojaci a občianski zamestnanci vojenskej správy.

„Návrh zákona nám predložili na pripomienkovanie, no pri prerokovávaní v Národnej rade nás zo zákona vypustili. Z ministerstva obrany sme dostali list, že naše odškodnenie budú riešiť samostatným zákonom, pričom sa nebude líšiť od zákona o odškodnení príslušníkov VTNP - PTP,“ vysvetlil Ján Gejdoš.

Združenie vojenskej obrody Slovenska často rokovalo so zástupcami ministerstva obrany. „Vždy sme sa obrátili na ministrov, ale zbytočne. U mnohých ministrov, prípadne ich zástupcov naša nádej na odškodnenie vyzerala sľubne. Najsľubnejšie bolo rokovanie s ministrom Galkom, ktorý nás ako jediný aj osobne prijal. Ale referenti na ministerstve vždy tento proces zmietli zo stola. Naposledy sme sa obrátili v roku 2013 na prezidenta Ivana Gašparoviča ako vrchného veliteľa ozbrojených síl. Z vojenskej kancelárie prezidenta sme dostali, tak ako vždy, zamietavú odpoveď s argumentom, že v tomto prípade ide o nesystémové riešenie,“ skonštatoval Ján Gejdoš.

Členovia Združenia vojenskej obrody Slovenska aj sami pripravili návrh zákona o odškodnení, v ktorom požadujú symbolických 150 eur odškodnenia za každý rok prepustenia, najviac však tritisíc eur. Vdovy by mali podľa ich návrhu nárok na polovicu.

S platmi išli o tisícky korún nižšie

„Ďalším znevýhodnením pre rehabilitovaných vojakov bolo prijatie zákona o peňažných náležitostiach vojakov, účinného od začiatku roka 1998, podľa ktorého nám priznanú dobu prepustenia, započítanú, akoby sme nepretržite slúžili, znovu odpočítali. Ide o dvadsať rokov. Zostali nám síce hodnosti a funkcie, ale s platmi sme išli o tri- až päťtisíc vtedajších korún nižšie.“

Po neúspešných rokovaniach preto z armády prakticky všetci rehabilitovaní vojaci, ktorí využili možnosť vrátiť sa do nej, odišli.

„V tom čase sa to týkalo maximálne 35 ľudí, čo by pre armádu nepredstavovalo žiadnu veľkú finančnú záťaž," povedal.

Ministerstvo stále trvá na svojom

Na ministerstve obrany sme sa opýtali, či majú v pláne situáciu s odškodnením rehabilitovaných vyriešiť.

V odpovedi potvrdili predchádzajúce rokovania s tým, že podľa nich ide o nesystémové riešenie, a preto sa nechystajú vec odškodnenia rehabilitovaných vojakov a občianskych zamestnancov vojenskej správy riešiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čím môže Slovensko pomôcť vo svete? Ukážkovou nemocnicou
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  9. Prieskum: Prázdnu peňaženku už zažilo sedem z desiatich Slovákov
  10. Stretne sa minister, bankár a analytik. Zhodnú sa na niečom?
  1. Úpravy automobilov pre ZŤP
  2. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  3. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Tovar vám vynesú na miesto, ktoré ukážete prstom
  9. Slováci sú pri výbere investičných produktov čoraz náročnejší
  10. Humenčanov čakajú extra zľavy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 278
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 159
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 17 209
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 14 044
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 311
  6. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 10 055
  7. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 208
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 9 061
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 941
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 758
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Veľké testovanie Slovákov začne na budúci víkend na Orave

Testovanie bude bezplatné, ale zatiaľ nie je rozhodnuté, či bude povinné alebo dobrovoľné.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Už ste čítali?