LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Predškoláci a školopovinné deti trávia väčšinu času zavreté v miestnostiach, či už v materskej škole, škole, alebo doma. Dlhší čas sme rozmýšľali, čo im ponúknuť, aby prostredníctvom nás získali vzťah k prírode a navzájom sa naučili pomáhať si,“ povedala Viera Jurášová zo Žiaru, jedna zo zakladateliek nevšedného klubu pre deti.
„Pohrávali sme sa s myšlienkou založiť klub pre deti dlhší čas, napokon sme ju zrealizovali na jar tohto roka,“ doplnila Bibiana Šmollová z Liptovského Mikuláša.
K zakladateľkám sa pridala Simona Balážová Dudášová, ktorá im pomáha najmä s výtvarnými aktivitami pre deti, pripravuje plagáty k podujatiam.
„Spolu so svojím manželom je nám veľkou oporou. Je výtvarníčka, vie nám nielen poradiť, ale aj naše myšlienky a predstavy pretvára do hmatateľnej podoby,“ pripomenula B. Šmollová.
Prvými členmi klubíka boli deväťročný Bibianin syn Jakub a päťročný Vierin syn Samko.
Prázdninový tábor sa vydaril
Po vzniku detského klubíka Pod stromom robili víkendové aktivity, ale už majú za sebou aj vydarený prázdninový tábor.
„Rodičia cez prázdniny väčšinou pracujú, preto im vyhovovalo, že ich deti majú zaujímavý program,“ poznamenala V. Jurášová.
B. Šmollová je učiteľkou v základnej škole a zo skúseností vie, čo deti potrebujú a chýba im mimo vyučovania.
„Náš klubík je alternatívna záležitosť. Pri príprave programu sa snažíme ísť do hĺbky. Nechodievame s deťmi na žiadne komerčné miesta, napríklad do akvaparkov. V Liptove je veľa krásnych a zaujímavých miest, kde sa deti môžu započúvať do zvukov prírody, vnímať ju a rozvíjať cit k nej,“ dodala.
„V prírode si deti užijú voľnosť a slobodu. Vedieme ich k tomu, aby sa starší nenadraďovali nad mladších, ako sa to často stáva v predškolských a školských zariadeniach. Počas našich aktivít staršie deti pomáhajú mladším a snažíme sa v nich vzbudiť pocit zodpovednosti za mladších kamarátov,“ vysvetlila V. Jurášová.
Riadia sa podľa intuitívnej pedagogiky a waldorfskej pedagogiky.
Aktivity robia výlučne v prírode
Na prázdninovom tábore sa zúčastnilo pätnásť detí. Zaujímavosťou je, že klubík nemá žiadne priestory, všetky aktivity robia výlučne v prírode. Za každého počasia. Tak to bolo aj počas tábora.
„Do táborového programu sme zaradili aj skautské aktivity, napríklad po stopách lišiaka skautíka. Alebo sa deti mali poobzerať okolo seba a nájsť strom, ktorý im padne do oka a poprosiť ho, či ho môžu objať. Keď sme natrafili na čiernu skládku, porozprávali sme sa, či je správne odhadzovať odpadky do prírody,“ dozvedeli sme sa od V. Jurášovej.
Chlapci ako rytieri, dievčatá princezné
„Zaujímavé boli aj aktivity, v rámci ktorých si deti vyrábali z kartónov brnenie, meče, oštepy, štíty a potom s vlastnoručne vyrobenými rekvizitami zahrali divadlo. Aj jeho dej si sami vymysleli. Pritom sme dbali, aby sme v chlapcoch vzbudili pocity rytierov, ich cnosti, akými sú sila, odvaha, múdrosť a rytierske správanie k dievčatám. Mali bojovať o srdcia princezien. Dievčatá sme zasa viedli k jemnosti a citlivosti,“ doplnila B. Šmollová.
Podľa obidvoch žien sú to vlastnosti, ktoré v súčasnosti už medzi mladými nie sú veľmi v móde, preto cítili potrebu deťom vysvetliť, že takéto správanie medzi chlapcami a dievčatami je správne.
Táborový program bol pestrý, ale aj náročný. Veľa sa nachodili, športovali, domov chodili unavení, keď pršalo aj mokrí a zablatení, ale páčilo sa im to. „Čakala som, že moje dieťa bude mať po niekoľkých dňoch krízu a unavené si bude chcieť doma oddýchnuť. Ale každý deň bol preň zaujímavý a tešilo sa na ďalšie dobrodružstvá. Žiadna kríza neprišla,“ vyjadrila sa matka jedného z členov klubíka.
V tábore sa venovali aj lezeniu na skaly, hrám s lanom, na rybačke si vyrobili prístrešok, aby si vedeli poradiť aj v prípade nepriaznivého počasia.
Bez mobilných telefónov si zvykli
„Viedli sme ich k návratu k prírode, pochopiť jej zákonitosti, vedieť v nej prežiť a prostredníctvom nej sa vrátiť aj k sebe, k svojmu vnútru. Deti sa mohli vyrozprávať, prejaviť emócie, na každú otázku sme im dali odpoveď.“
Dodali, že nielen počas tábora, ale aj víkendových aktivít vždy spievajú, maľujú či kreslia. „Intuitívne hrávajú na koncovkách. Hrou na tradičnom hudobnom nástroji nemožno nič pokaziť, na koncovke nemožno vylúdiť falošný tón,“ pripomenula B. Šmollová.
„Samozrejme, počas tábora mali deti zákaz hrať hry na mobilných telefónoch. Spočiatku to niektoré skúšali, ale neskôr im to už ani nenapadlo a vôbec im mobily nechýbali.“
Od septembra chcú pokračovať vo víkendových aktivitách. Základňa sa rozrastá, počet detí pribúda. „V budúcnosti chceme, aby aktivity boli pravidelnejšie. Máme v úmysle otvoriť Lesnú škôlku. Budúcnosť je otvorená, možností je veľa. Liptov je krásny, ale mnohí ľudia jeho krásu nevedia vychutnať a vnímať. Pre deti je zážitkom aj pohľad na oblohu a pozorovať oblaky,“ uzavreli V. Jurášová a B. Šmollová.
