LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Na preteky sme sa neprihlásili s tým, že by sme pomýšľali na medailové umiestnenie. Naším cieľom bolo preteky zvládnuť,“ povedala Slávka Mlynčeková, bežkyňa, ktorá sa spolu s ďalšími desiatimi ženami zúčastnila náročného bežeckého preteku Od Tatier k Dunaju. Medzi ženami si dobehli po tretie miesto.
V myšlienke bežať z Demänovskej doliny nepretržite až do Bratislavy sa spojila s kamarátkou, tiež bežkyňou, Veronikou Kováčikovou. Športovkyne svoje nadšenie preniesli aj na ďalšie ženy, ktoré zdieľajú lásku k behu a prírode a poskladali dovedna jedenásť- členné družstvo. Záštitu nad nimi prebral hotel Mikulášska chata v Jasnej.
V noci bežali s čelovkami na hlavách Na víkendových pretekoch sa zúčastnilo uplynulý víkend spolu 1900 bežcov zo Slovenska a Českej republiky. Ich úlohou bolo zostaviť družstvá, ktoré po častiach odbehnú nepretržitých 345 kilometrov z hotela Grand v Jasnej po Tyršovo nábrežie v Bratislave.
Bežali vo dne a s čelovkami na hlavách aj v noci. Trasa viedla Ľupčianskou dolinou do Liptovskej Osady, cez Zvolen, Vráble, Šamorín až do cieľa v Bratislave. Nevyhýbali sa náročnému horskému stúpaniu, behu cez lesy alebo polia.
Na trati bežal vždy jeden z členov družstva, ostatní cestovali autom pred ním a po približne desiatich kilometroch sa vystriedali. Broznové ženské družstvo, v ktorom mali zastúpenie aj dve Liptáčky, odbehlo dovedna 36 úsekov, každá zo žien prekonala od tridsať do štyridsať kilometrov.
Behu sa venovala Slávka Mlynčeková aj súťažne, dnes učí na Evanjelickom gymnáziu Juraja Tranovského v L. Mikuláši. FOTO: AUTORKA O priebežných výsledkoch ich informovali deti „Presúvali sme sa cez miesta, na ktorých sme nikdy v živote neboli, zažili sme vtipné príhody v aute a mierne delírium spôsobené nedostatkom spánku,“ opísala Mlynčeková veľké bežecké dobrodružstvo.
Počas preteku sa medzi ženami vytvorili nové priateľstvá, okrem nadšenia pre šport ich spájalo napríklad aj materstvo. Zistili, že spolu na nich doma čaká dvadsaťjeden detí. „Rodina nás počas behu cez telefóny neustále povzbudzovala. Deti sledovali cez internet priebežné umiestnenie. Práve od nich sme sa dozvedeli, že sa doťahujeme do prvej trojky,“ opísala.
Za víkend schudli štyri kilogramy Do Bratislavy dobehlo ženské družstvo tretie, 345 kilometrov zvládli za necelých 32 hodín. Únavu z behu vyvažoval pocit hrdosti a šťastia. Keď sa bežkyne v pondelok ráno zobudili, zistili, že sú o štyri kilogramy ľahšie ako v piatok, nespoznávali si vlastné nohy a báli sa zvonenia telefónu, že sa z neho ozve: „Vstávaj, posledný bežec je na trati, o chvíľu je rad na tebe.“
Náročné a zároveň príjemné chvíle, ktoré zažila partia bežkýň na trase medzi Nízkymi Tatrami a Bratislavou, by si chceli zopakovať aj o rok.
