LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Kynológovia pomáhajú nevidiacim s vodiacim psom hlavne odbornými radami. Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy preto organizuje každoročne sústredenie pre čakateľov a držiteľov vodiacich psov.
Tento rok naň do Liptovského Mikuláša prišlo trinásť klientov, ktorí už vodiaceho psa majú. Traja boli noví. Tí sa so psíkom len zoznámili, už čoskoro však bude ich verným spoločníkom a pomocníkom.
Pes rieši zložité situácie
Koordinátorka sústredenia Katarína Kubišová vysvetlila, že hlavnou úlohou slepeckého psa je vodiť. Nevidiacemu uľahčuje každodenný život. Pes mu pomáha s orientáciou, ukazuje, kde je okraj cesty, dvere či napríklad nerovnosť na chodníku.
Pes rieši zložité situácie, ktoré zdravý človek nepozná. Dokáže svojmu pánovi podať aj spadnuté predmety. Môže byť však aj terapeutom, je vynikajúci pri nadväzovaní spoločenských kontaktov či začleňovaní sa do spoločnosti.
Výcviková škola má aj vlastný účelový chov. Psíky si starostlivo vyberá. Ako povedala koordinátorka, sú to najlepšie zvieratá z najlepších.
„Veľmi dôležité je, aby vodiaci pes nemal vlastnosti poľovného plemena, to znamená nenaháňal malé zvieratá, nechodil do vody, alebo aby ho nerozptyľoval čuch,“ spresnila.
Spoznávajú mestské prostredie
Keď sučky porodia v špeciálnej pôrodnici, šteniatka spoločne s matkou strávia prvé dva mesiace v takzvanej rannej socializácii. Od narodenia si zvykajú na spoločnosť človeka a veci, ktoré ho v každodennom prostredí obklopujú.
Potom psíky putujú do rodín dobrovoľníkov, vychovávateľov. Strávia tam prvý rok života a učia sa základy slušného správania, ktoré by mal vedieť každý pes. Nevyskakovať na posteľ, neštekať, ostať v pokoji osamote, nevykonávať svoje potreby v interiéri, teda musí mať hygienické návyky. Špeciálnou úlohou je socializovať psa na mestské prostredie.
„Dobrovoľníci chodia so psíkmi spoznávať mestský život. Po roku musia prejsť aj zdravotnými previerkami. Lekár kontroluje najmä kĺby a pohybový aparát, keďže väčšina zo psíkov sa bude pohybovať po spevnených plochách v meste,“ vysvetlila K. Kubišová.
Dôležité je aj hodnotenie temperamentu, ktoré napovie, či je pes vhodný na vodcovské služby. Potom ho čaká šesťmesačný tréning.
„Psy sa v podstate musia naučiť samy myslieť, aby dokázali v určitých situáciách rozhodovať za majiteľa,“ spresnila.
Vlčiak vzbudzoval rešpekt
Michal Podstavský z Michaloviec vystriedal už tretieho vodiaceho psa. Teraz ho už rok sprevádza Galan. Predtým mal nemecké ovčiaky, teraz sa rozhodol pre labradorského retrievera.
„Vlčiak je služobné plemeno a vzbudzoval u ľudí väčší rešpekt. Retriever pôsobí na okolie priateľskejšie, ľudia ho lepšie vnímajú,“ komentoval rozhodnutie.
Psík je podľa nevidiaceho veľmi dobre vycvičený. „Dokážem sa s ním pohybovať prakticky všade, kde to pozná. Je skutočne nenahraditeľným pomocníkom,“ spresnil.
Iveta Zbranková z Nitry má tiež už tretieho psíka. Posledného Ivora má len týždeň.
„Snažím sa teraz odstraňovať zlozvyky, ktoré som nechtiac nadobudla. Teraz si musíme na seba zvyknúť, každý psík je iný. Ako človek, má svoju povahu aj vlastnú osobnosť. Je to trochu i o zodpovednosti, nechcela by som psíkovi v jeho robote prekážať, on to so mnou myslí najlepšie. Ešte mám zatiaľ trochu problém dôverovať mu naplno, to sa ale časom odstráni,“ opísala prvé pocity.
Na Slovensku je približne sedemdesiat vodiacich psov. To, či nevidiaci chce vodiaceho psa, je na jeho vlastnom rozhodnutí.
„Pohyb s vodiacim psom v porovnaní s chôdzou pomocou bielej palice oslobodzuje zrakovo postihnutého od psychického napätia. Dodáva mu istotu, sebadôveru a poskytuje nezávislosť od vidiacich sprievodcov,“ povedala K. Kubišová.
Priekopníkom je Imrich Bartaloš
Mať vodiaceho psa je podľa zakladateľa výcvikovej školy pre vodiace psy Imricha Bartaloša veľká starosť, ešte väčšia radosť a najväčší krok k samostatnosti.
Na Slovensku sa oficiálne výcviku vodiacich psov začal venovať v roku 1993. I. Bartaloš je zrakovo postihnutý hudobný pedagóg. Ako majiteľ vodiaceho psa ocenil pozitívny prínos štvornohého pomocníka. Rozhodol sa preto s pomocou svojej rodiny vycvičiť na Slovensku prvého vodiaceho psa. Bola ňou čierna sučka labradora Borka, nazývaná Bibi.
Psíka vycvičil pre ďalšieho nevidiaceho. Svoj cvičiteľský úspech potvrdil aj na I. majstrovstvách vo výkone vodiacich psov v roku 1995. Sučka Bibi zvíťazila nad jeho vlastnou sučkou Elzou.
