LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. O regionálnej heraldike, vednom odbore, ktorý sa zaoberá symbolmi alebo erbami miest, obcí či stolíc, porozprával liptovský historik Peter Vítek.
Liptovská stolica vznikla v polovici 14. storočia. Neskôr jej zástupcovia predložili panovníkovi žiadosť o pridelenie erbu.
Kráľ stoličnú deputáciu prijal a erbovou listinou z 12. februára 1550 pridelil prvý stoličný erb.
„Erb znázorňuje lesné bohatstvo a jeho symbolom je smrek. Z jednej strany je vlk a z druhej orol. Zvieracie motívy mohli pôvodne predstavovať súboj dvoch rodov. Zápoľských znázorňoval vlk a Korvínovcov havran. Postupom času sa ale do erbu dostal orol,“ vysvetlil P. Vítek.
Erb postupne vylepšovali
Prvý variant erbu postupom času niekoľkokrát vylepšili. Od začiatku 17. storočia boli novými županmi dediči z bohatého rodu Ilešházyovcov.
Tí si potom do erbu nechali zakomponovať svoj prvok, orla s prestreleným krkom. O zmenu tiež museli požiadali panovníka, ten im nakoniec vyhovel.
Erb sa v rôznych obmenách používal až do zániku šľachtickej Liptovskej župy v 1918.
„Vtedajší symbol regiónu obyvatelia za niekoľko storočí poznali, používaním sa im vryl do povedomia. Potom ho ako nepoužívaný symbol regiónu prevzalo Liptovské múzeum a pracuje s ním dodnes. Môžem povedať, že dnes múzeum aj symbolizuje,“ spresnil historik.
Zaslúžil by si väčšiu pozornosť
Pri vytváraní samosprávnych krajov v deväťdesiatych rokoch a erbu Žilinského kraja čerpali odborníci - heraldici aj zo stoličného liptovského erbu. V končenej podobe symbolu samosprávneho kraja sú zapracované aj liptovské prvky.
V súčasnosti sa skôr používa pri stoličných dňoch alebo regionálnych podujatiach, ale P. Vítek si myslí, že by si určite zaslúžil aj väčšiu pozornosť.
„Napríklad Oravci vedia, že symbolom ich regiónu je medveď, ale neviem, či Liptáci svoj erb poznajú, napriek tomu, že ho stále môžu vidieť na priečelí bývalého stoličného domu v Liptovskom Mikuláši,“ pripomenul.
Spresnil, že v rámci osvety by pomohol súbor pravidiel, kedy sa historické symboly môžu a kedy nemôžu využívať.
„Podobné pravidlá majú napríklad aj obce. Všeobecno-záväznými nariadeniami upravujú využívanie erbov miest a obcí,“ povedal.
Heraldika je na vysokej úrovni
Po roku 1989 začali ožívať obecné symboly. Po viac ako dvadsiatich rokoch má už takmer každá obec svoj erb.
Pokračoval, že na základe zákona o obecnom zriadení si samosprávy môžu vytvoriť obecné symboly. Nie všetky ale korešpondujú s historickým kontextom. Niektoré obce si oproti pôvodnému presadili novší symbol.
Obecná heraldika je podľa historika na Slovensku na vysokej úrovni. Schvaľovanie obecných symbolov, teda pečate, erbu, vlajky, robí heraldická komisia. Práve tá drží istú úroveň. Svojvoľné zásahy do symbolov nedovoľuje.
„Niektorým starostom sa to veľmi nepáči. Úlohou odborníkov ale je, aby erby vychádzali z historických súvislostí a zachovali sa základné heraldické pravidlá,“ poznamenal.
Amatérske zásahy erb poškodia
Liptovský historik vysvetlil, že amatérskym zásahom sa môžu do erbu môžu dostať nevhodné symboly či kombinácie farieb. „Je to historický prvok, pochádza už z obdobia stredoveku a vždy sa riadil istými, najskôr nepísanými, potom písanými zákonitosťami.“
Súčasné erby alebo symbolika obcí a miest vychádza zo zachovaných historických pečatí alebo dobových odtlačkov na dokumentoch. Práve takéto pečatidlá svedčia o administratívnej vyspelosti obce či mesta.
Prvé regionálne symboly vznikli v Liptove niekedy v 14. alebo 15. storočí pre potreby miest. Najstaršie pečatidlo sa zachovalo v Ružomberku a pochádza zo začiatku 16. storočia. Dnes je v správe Liptovského múzea.
„Ružomberok má takzvaný hovoriaci erb. Jeho symbolom je ruža. Spája sa s legendou na vŕšku, kde dnes stojí Kostol sv. Ondreja. Kedysi tam bol aj bohatý porast ruží. Z toho pochádza aj názov mesta, nemecky Rosenberg - ružový vrch,“ spomenul
Ľupčiansky erb je veľmi ojedinelý
Za skvost medzi liptovskými erbami považuje P. Vítek erb Partizánskej, v minulosti Nemeckej Ľupče.
„Je veľmi ojedinelý, na podkladovom štíte sú symboly baníctva a na vnútornom srdcovom štíte je prevzatý symbol z panovníckeho anjuovského erbu. Práve to má veľkú historickú hodnotu. Málokto vie, že tri zvonce v erbe Važca nesymbolizujú ovčiarstvo, ale sv. Antona Pustovníka,“ uzavrel.
Erby miest a obcí Liptova podrobne mapuje aj rovnomenná odborná knižná publikácia. Zostavil ju pred niekoľkými rokmi práve Peter Vítek, riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky Štátneho archívu v Bytči.
„Je to aj pekná pamiatka, ktorú si môžu odniesť turisti i tunajší rodáci, každý si v nej nájde kúsok svojho Liptova,“ povedal autor.
Zároveň pripomenul, že knižkou nadviazal na výskum Emila Kufčáka a nestora slovenského archívnictva a heraldiky Jozefa Nováka.
„Miestami to bola doslova detektívna práca, ale stála za to, lebo rozhodne nie každý región sa môže pochváliť, že má takto spracovanú genézu komunálnej heraldiky, navyše vrátane pasáže o erbe Liptovskej stolice,“ skonštatoval Vítek.
