LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na včerajších oslavách 70. výročia Slovenského národného povstania v centre Liptovského Mikuláša, ktorých súčasťou boli počas celého dňa pietne akty kladenia vencov k pamätníkom v jednotlivých mestských častiach, sa zúčastnilo viacero priamych účastníkov.
„Ako mladý lesník som sa s ruskými partizánmi stretával v našich horách už dva týždne pred vypuknutím povstania. Nosil som im správy a jedlo. Spolu s kamarátmi sme pozbierali naše poľovnícke pušky a vytvorili asi 20-člennú skupinu chlapcov odhodlaných brániť domovinu,“ zalovil v pamäti 87-ročný Arnold Medzihradský z hornoliptovskej obce Malužiná.
Hlas sa mu zachvel pri spomienke na rovesníka Vladimíra Petruláka, ktorý padol pri prestrelke. „Bol to veľmi dobrý priateľ, šikovný gymnazista. Nikdy nezabudnem, ako si poň prišiel jeho otec. Ťažko sa aj po dlhých rokoch vraví o hrôzach, ktoré spôsobil Hitler a pár jeho zvrátených stúpencov, nie nemecký národ. Často sme si v boji pozerali do očí s chlapcami, ktorí ani nevedeli, kde a prečo sa ocitli,“ skonštatoval.
Úprimné slzy stekali pri spomínaní po lícach aj 86-ročnému Ambrózovi Kovačičovi z Bobrovca. „Od partizánov som sa dostal cez Západné Tatry do Poľska k ruskej armáde. Pár kilometrov pred Berlínom som bol veľmi ťažko zranený. Ako trvalú pamiatku mám črepiny v hlave. Naspäť domov som sa vrátil až rok po skončení vojny,“ spresnil.
Do rodného Liptova zavítal pri príležitosti dnešných osláv po dlhých desaťročiach Jiří Kubovec. „Vtedy som mal len štyri roky, no veľmi dobre si pamätám, ako ma moja mama vzala na ruky a vybrala sa za otcom do Demänovskej doliny, kde sa prenasledovaný gestapom a gardistami pridal k partizánom. Prežili sme tam viac ako tri mesiace,“ dodal.
