Štyridsaťpäťročný Ján Križka sa pred niekoľkými dňami vrátil z Ukrajiny. Presvedčil sa, že krajina je plná úprimných a dobrosrdečných ľudí, no po desaťročiach Stalinovej a Brežnovovej diktatúry potrebuje pomoc. „Aj v tom, aby korupciu nepovažovali za normálnu, ale mimoriadne škodlivú,“ povedal.
V čase jeho návštevy u našich východných susedov odchádzali vystrojení branci z obce, v ktorej žije asi tisíc ľudí. Je bežné, že rodina zaplatí budúcemu vojakovi oblečenie a základnú výbavu.
„Pre nás je to skoro nemysliteľné, ale na Ukrajine majú teraz heslo: Ak nebudeš platiť svoju armádu, platíš cudziu.“
J. Križka si myslí, že na oboch stranách, na ruskej aj ukrajinskej, skresľujú informácie. Minimálne o stratách na životoch. V krajine podľa neho prezentujú udalosti tak, aby zbytočne neznepokojovali verejnosť.
„Povedali mi, že z ich oblasti odišlo bojovať asi tritisíc mužov, ale zatiaľ sa vrátilo len asi 300,“ povedal J. Križka, ktorý pracoval aj v Anglicku a ako vysokoškolák brigádoval aj v Nemecku.
„Precestoval som dosť veľa, ale ak porovnávam Šanghaj či iné krajiny, priznávam, že Ukrajina zanechala vo mne najhlbší dojem. Myslím si, že Ukrajincom treba pomôcť a nejde iba o peniaze. Potrebujú získať opäť poznatky, ktoré po desaťročia stratili. Keby im ľudia poslali peniaze, rozpustia sa cestou, pokým sa dostanú tam, kde treba,“ povedal J. Križka a myslel predovšetkým na korupciu v krajine.
„Šedá ekonomika je rozsiahla a lietajú v nej čierne peniaze. Niekomu by to vzdialene pripomínalo stav u nás, ale my aspoň vidíme nejakú perspektívu zmeny. Ale Ukrajinci už rezignovali. Neveria, že ak sa budú platiť dane, štát im bude zabezpečovať služby, z ktorých majú prospech poctiví obyvatelia.“
Žľaby na strechách majú len bohatší
Križka navštívil ukrajinskú oblasť, ktorá patrila do roku 1938 Československu. Čo ho na tamojšom vidieku prekvapilo, boli cesty pripomínajúce tankodrom.
Z Liptovského Mikuláša tam cestoval na oslavu 50. narodenín jeho známej Oxany. Žije v Kolomyji, asi 70-tisícovom okresnom meste v Ivano-Frankivskej oblasti. Z Liptovského Mikuláša je vzdialené 600 kilometrov. Od štátnych hraníc cestoval 400 kilometrov, prešiel ich asi za desať hodín, pretože rýchlejšie sa nedalo pre zlý stav ciest.
Prechádzal autom aj po pontónových mostoch, vedľa ktorých stáli holé piliere, pretože starý most vzala voda. „Darmo položia na piliere mostnú konštrukciu, ak rieka nie je zregulovaná. Len zregulovať rieky by zabralo 30 rokov práce.
Krajina je preto eldorádom pre dobrodruhov a romantikov, ktorí tam nájdu divokú a neporušenú prírodu. „Rieka Bystrytsya-Nadvirnyanska je pre nich ako stvorená,“ dodal.
Chcel sa presvedčiť, či je tam naozaj lacno
S Oxanou a jej manželom Vasiľom sa zoznámil na Slovensku počas ich zimnej dovolenky. Chcel vedieť, či je tam skutočne tak lacno, či kilový chlieb stojí 30 centov, či sa dajú kúpiť kilá cukroviniek za niekoľko eur.
„Naozaj, človek si ich naberá po hrstiach. Aj mäso je lacné. Všetko, čo si dopestujú sami, je lacné, ale napríklad mobily, tablety a všetko, čo dovezú, je na ich pomery veľmi dahé. Pumpár zarobí za mesiac toľko, za čo kúpi menej kvalitný mobil. Ak chce uživiť rodinu, má viac zamestnaní,“ vysvetlil J. Križka.
Odporúča každému, kto lamentuje, aké sú na Slovensku platy, aby navštívil Ukrajinu. Ľvov alebo Kyjev sú centrá, kde je celkom iný život ako na vidieku. Hovorí, že majetnejšie rodiny sa dajú rozpoznať podľa dažďových žľabov na strechách domov. Zámožnejší ríny majú, chudobní nie.
Hygienikovi musí platiť, aby mu dal povolenie
Zdravotná sestra, ktorú vzal autostopom, sa priznala, že jej mesačný plat, v prepočte asi 80 eur, jej nestačí ani na živobytie. Býva s manželom u jeho rodičov, byt si nemôžu dovoliť. Do zamestnania na onkológii dochádza 40 kilometrov. Zdravotníčka mu tvrdila, že v ostatných rokoch rapídne vzrástol počet ľudí chorých na rakovinu. Je to vraj zo zlého stravovania. Choroba trápi už mladých ľudí od dvadsať do tridsať rokov.
Križkov známy pekár zamestnáva 35 ľudí a má vo firme šesť áut. Ide o menšiu pekáreň, akých je v kraji veľa. Pečú všetky druhy pečiva či chleba ako u nás.
„Vodu majú zo studne. Je to nepochopiteľné, ale vodovod a verejná kanalizácia tam nie sú. Neviem si predstaviť, že by v dvanásť metrov hlbokej studni pri takom množstve odpadu nedochádzalo ku kontaminácii. Aby mu dal miestny hygienik pokoj a bumášku o kvalite vody, chodí len v dohodnutom období. Pekár ho platí, je to istá forma výpalného,“ zamyslel sa J. Križka.
Pekár, ktorý je aj miestnym poslancom, mu vysvetlil, že na vybudovanie kanalizácie by sa našli peniaze, no veľká časť by sa na trase z Kyjeva stratila u sprostredkovateľov.
Všetci sa dobre poznajú. Riaditeľ miestneho úradu práce a riaditeľ okresného úradu sú zároveň aj podnikateľmi.
„Kto je šikovnejší, podniká. Ale štát je akousi prekážkou v podnikaní, preto sa darí najmä tým, ktorí majú známeho či rodinu v štátnej správe,“ konštatoval J. Križka.
Supermarkety na trhu nechcú
Napriek všetkému panuje v mestách živšia atmosféra ako u nás. Na pešej zóne je tržnica a ruch. Dopestované poľnohospodárske produkty si tam môže predať, kto chce.
„Na bitúnku zviera zabijú, veterinár povolí predaj a mäso v ten istý deň predávajú. Čo drobný farmár nepredá, odvezie do fabriky, kde mäso spracujú na výrobky. To isté platí aj o mlieku a syroch. Žiadne supermarkety. Nechcú ich tam, pretože sa obávajú, že drobní pestovatelia a farmári by prišli o trh,“ opísal.
Po páde železnej opony boli Poľsko a Ukrajina v produktivite práce na jedného obyvateľa približne na rovnakej úrovni, čo vytvorilo podobnú štartovaciu čiaru. V Poľsku je už ale trikrát vyššia.
„Na Ukrajine som nezbadal, že by niečo zmysluplne fungovalo. Cítil som rozvrat v spoločnosti. A súdy? Domáci mi povedali, že sú zbytočné. Ak nemáš peniaze, ani sa nesúď. Mnohí Ukrajinci si tento stav uvedomujú a sú bezradní.“
Ján Križka si myslí, že Rusi bývajúci na východnej Ukrajine sú nespokojní aj preto, že v Rusku sú niekoľkonásobne vyššie penzie. A tak je to so všetkým. „Na Ukrajine netreba bojovať, ale regulovať rieky, robiť protipovodňové opatrenia a stavať mosty,“ uzavrel skúsenosti a poznatky z cesty po Ukrajine J. Križka.
