LIPTOV. Rozvoj cestovného ruchu, turistiky a výstavba kúpeľných stredísk v Liptove v 19. storočí znamenala rozmach hoteliérstva, najmä v župnom sídle, Ružomberku, ale aj v Liptovskom Svätom Mikuláši, v známejších kúpeľoch - Korytnica, Lúčky, Železnô i v liptovskej časti Vysokých Tatier – v kúpeľoch na Štrbskom Plese.
Prevádzku hotelov regulovala župná vrchnosť, ktorá dbala predovšetkým na dodržiavanie cien a nápojov. Vďaka kontrolnej činnosti župy sa zachovali archívne materiály, ktoré umožňujú predstavu o úrovni pohostinských podnikov a o poskytovaní služieb. Hlásenia z obvodných notariátov liptovským úradom potvrdzujú, že lepších hostincov a hotelov bolo v župe málo. O to viac bolo krčiem. K tejto prechádzke po Liptove na prelome 19. a 20. storočia ma inšpiroval okrem iného aj článok Slavka Churého vo Vlastivednom časopise z roku 1989.
Hotely sa v podstate rozlišovali mestské, turistické a kúpeľné, ktoré patrili k najprepychovejším. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol cestovný ruch ešte stále exkluzívnou záležitosťou a tomu zodpovedali aj ceny za ubytovanie, stravu a zábavu v hotelových zariadeniach, ktoré boli pre nižšie vrstvy občanov nedostupné.
Reštaurácie v Korytnici
V druhej polovici 19. storočia vybudovali v kúpeľnom stredisku Korytnica kúpeľné domy a hotely. Reštauráciu Pompeje vlastnil roku 1902 budapeštiansky podnikateľ Koloman Frankl. Konkurenčným podnikom bol Grand café - restaurant, ktorý patril hoteliérom Szuszovi a Wachtelitzovi. Jedálny lístok bol určený bohatším vrstvám spoločnosti, hoci ceny sa zdajú byť neuveriteľne nízke.
Najlacnejším predjedlom boli sardinky za 20 halierov, naj-drahším jemný mäsový zákusok za 1 zlatý. Na porovnanie cien možno ešte uviesť, že porcia pražskej šunky stála 50 halierov. Zo šalátov bolo na jedálnom lístku 5 druhov, a to hlávkový s vajcami, uhorkový, zemiakový, zelerový a miešaný v cene od 15 do 25 halierov. Podávali sa i syry, a to domáci liptovský oštiepok a dovážané: ementál, imperiál a roquefort.
Na večeru sa servírovali mäsité jedlá pripravované z hydiny a z dovezeného vykŕmeného dobytka z Viedne. Labužníci si mohli pochutiť na kačacom perkelte a zaprávanom kurčati. Drahší bol anglický biftek a ramsteak za 90 halierov až korunu. Liter bieleho stolového vína stál 70 halierov, rizling ročník 1896 sa predával za 1 korunu 20 halierov podobne ako budínske víno ročník 1894. Najdrahšia bola fľaša tramínu z viníc veľkopestovateľa Dezidera Bánffyho. Maďarské šampanské stálo 4 koruny, francúzske značky 7 až 8 korún, kým fľaše piva boli po 30 halieroch.
Služby boli na úrovni
V reštaurácii hotela v Liptovskom Svätom Mikuláši, ktorého názov sa v dokumente Churého neuvádza, boli ceny na primeranej úrovni, hoci nešlo o najprepychovejšie zariadenie.
Z jedál na objednávku bol najdrahší biftek s vajcom za 60 halierov, najlacnejší viedenský rezeň a roštenka na cibuli stáli 45 a 40 halierov. Ako špecialitu tam bolo možné dostať kotlíkový guláš a kurací i teľací perkelt od 30 do 50 halierov. Polievky mali iba dve, chlebovú s vajcom a bielu.
Na Štrbskom Plese
Na Štrbskom Plese vybudovali prvý hotel v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Pred 105 rokmi patril firme Súrodenci Klimovci. Medzi návštevníkmi bol známy ako Hotel pri Štrbskom Plese (Szálloda a Csorbai Tónál, Hotel beim Csorber See). Podnik ponúkal 11 druhov vaječných jedál, 5 druhov polievok vrátane račej, veľa druhov sardiniek, ryby i raky, zeleninové jedlá, múčne pochúťky a podobne.
Z hotových jedál nájdeme na jedálnom lístku baraninu, teľacinu, husacinu, kuracinu, kačacinu a morčacinu. K mäsu podávali 13 druhov šalátov a 9 druhov kompótov, v ponuke bola tiež divina, 13 druhov zákuskov a 4 druhy syra.
Bohatý bol nápojový lístok. Ponúkal 7 druhov bieleho stolového vína, 6 značiek červeného vína, dva druhy tokajského a 6 druhov šampanského vína. Predávali tam 5 druhov minerálok, aj slatinskú a baldovskú, tiež 3 druhy piva. Kto z hostí mal chuť, mohol si objednať borovičku, slivovicu, francúzsky koňak, jamajský rum či holandský likér.
Jednotné ceny
Vzápätí po vzniku Československej republiky boli v Liptove stanovené jednotné ceny jedál a nápojov vo všetkých reštauračných zariadeniach. Doklady z roku 1919 prezrádzajú, že obed s polievkou, prívarkom, mäsom a múčnikom stál 7 korún. Večera, ktorú tvorilo mäso s prívarkom, stála 5 korún. Špeciality nepripravovali pre nedostatok surovín. Zo syrov ponúkali iba bryndzu. Z nápojov sa spomína len víno, veľké pivo a sóda.
Zaujímavý je dovetok článku S. Churého. „Nedodržiavanie cenníka malo za následok pokutu vo výške od 1000 do 5000 korún, alebo odobratie živnostenského oprávnenia i väzenie.“
Autor: Pavol Maria Kubiš
