LIPTOV. Bilbordy kazia dojem pri vstupe do Liptovského Mikuláša v smere z diaľnice, ale aj pri vjazde v Okoličnom. Reklamy sprevádzajú turistov do akvaparku či Demänovskej doliny.
Vítajú zo všetkých svetových strán aj ľudí prichádzajúcich do Ružomberka. Vrcholom reklamnej tvorby je mega- bilbord na križovatke Tatranskej a Bystickej cesty. Reklamy ponúkajú všetko, pozemky, športové oblečenie, stavebný materiál, erotické služby, ale aj hazard.
Bilbordy sú asi všade
Edyta Bilsky má tridsaťosem rokov a prišla do Liptova na dovolenku z poľského Štetína. Na Slovensku už bola niekoľkokrát. Pozná Slovenský raj aj Muránsku planinu. Bola aj vo Fatrách a Vysoké Tatry zažila v zime aj lete.
„Slovensko je rozmanité, na malom kúsku je asi všetko. Vždy ma ale prekvapí reklama. Bilbordy sú asi všade, v mestách, lemujú hlavne cesty, sú v kukurici či v obilí alebo dokonca na stromoch. Aj v Poľsku nájdete veľa nevkusnej reklamy. No také množstvo ako u vás je málokde. Krajina s otrhanými bilbordmi pôsobí niekedy veľmi zanedbane,“ opísala svoje pocity poľská turistka.
Problém bilbordov má podľa Vladimíra Rengeviča, majiteľa spoločnosti zaoberajúcej sa reklamou v Liptovskom Mikuláši, viac uhlov pohľadu.
Riešenie je uprostred
„Na jednej strane sú tí, ktorí reklamu potrebujú, pretože chcú, aby ich ľudia videli. Na druhej strane zase tí, ktorým reklama prekáža. Obidvom stranám nie je ľahké vyhovieť. Riešenie je možno kdesi uprostred,“ spresnil.
Pokračoval, že v praxi existuje veľa záujemcov o prezentáciu, ktorí sú ochotní do reklamy vraziť slušné sumy. „Vidina peňazí ľahko prebudí súhlas u majiteľov pozemkov a nehnuteľností, na ktorých potom bez problémov reklamu umiestnia,“ povedal zo skúseností.
Papiere odložili do šuplíka
„Niektoré obce majú schválené interné regulácie. Nie som ich veľkým zástancom. Viem o ľuďoch, ktorí sa dostali do situácie, keď splnili všetky podmienky pre umiestnenie reklamy v obci či meste. Samospráva ale potom svoje právomoci zneužila. Dokumenty odložili do šuplíka. Bez ohľadu na lehoty si to úradníci nechali odležať,“ spresnil.
Riešenie nie je jednoduché, je to o rešpektovaní pravidiel, ale aj slušnosti. „Musíme sa ešte naučiť, kde je naša miera, čo ešte dovolíme a čo už nie.“ A skôr stanoviť jasné a prehľadné pravidlá, po splnení ktorých je možné reklamné zariadenie umiestniť, než to nechať na úvahe úradníka, ktorý nemusí byť vždy objektívny a nestranný.
Mesto reklamu obmedzuje
Ten, kto by si chcel postaviť reklamný panel v meste, musí podľa zákona požiadať miestny stavebný úrad o povolenie. Ak by si bilbord chcel postaviť pri ceste II., III. alebo IV. triedy, potrebuje aj rozhodnutie od okresného dopravného inšpektorátu a okresného úradu.
Rozhodnutie platí dva roky. Potom je majiteľ povinný reklamnú plochu odstrániť.
„Pri ceste medzinárodného významu I/18, ktorá pretína Liptov od Važca až po Stankovany, Krajský dopravný inšpektorát v Žiline nepovoľuje umiestňovať bilbordy a reklamné pútače za žiadnych podmienok,“ povedala krajská hovorkyňa polície Jana Balogová.
Zaujímavé je, že cestu medzi Liptovským Hrádkom a Podturňou lemuje najmenej desať reklamných tabúľ. Podobná situácia je aj pri vjazde z Ivachnovej do Ružomberka či na ceste z Černovej do Stankovian.
Tatiana Bachtíková, hlavná architektka mesta Liptovský Mikuláš, vysvetlila, že mesto v súčasnosti obmedzuje počet reklám tým, že nevytvára nové lokality.
Podotkla, že odstraňovanie bilbordov treba ešte legislatívne doriešiť. Problematikou sa bude zaoberať aj nový stavebný zákon, pretože má celoslovenský rozmer.
Dodala, že pretlak reklamy pociťujú najmä mestá a strediská cestovného ruchu, akým je aj Liptovský Mikuláš a re- gión Liptov.
Musia hľadať mieru
„Naším cieľom nie je brániť reklame, ale nájsť jej únosnú mieru vzhľadom na umiestnenie v krajine. Nemala by hlavne narúšať panoramatické pohľady a priehľady,“ doplnila hlavná architektka.
Mesto vlastníkov nelegálne umiestnenej reklamy vyzýva, aby ju odstránili. Na základe poslednej výzvy zlikvidovali 24 nelegálne umiestnených informačno-reklamných tabúľ.
Vrcholom reklamnej tvorby je megabilbord na križovatke Tatranskej a Bystickej cesty.
Postup je podobný aj v Ružomberku. Hovorkyňa mesta Michaela Milá upresnila, že každý z majiteľov musí zo zákona požiadať miestny stavebný úrad o povolenie. „Rozhodnutie platí dva roky. Potom je majiteľ povinný reklamnú plochu odstrániť,“ povedala hovorkyňa.
Dodala, že reklamné spoločnosti si tieto termíny strážia a včas žiadajú o ich predĺženie. „Stavebný úrad im väčšinou vyhovie, ak je to možné v zmysle právnych predpisov a zmluvných vzťahov. V opačnom prípade ich musia odstrániť,“ spresnila M. Milá.
Hovorkyňa vysvetlila, že megabilbord na križovatke Bystrickej a Tatranskej cesty má riadne povolenie. „Jednak stavebného úradu, jednak aj iných dotknutých orgánov, ktoré sa k jeho umiestneniu vyjadrovali,“ doplnila.
Verejný smog
„V Žiline nemôžem pozrieť ani von oknom z trolejbusu, aby tam na mňa nestriehla nejaká reklama,“ povedala aktivistka z iniciatívy Verejný smog Lucia Streďanská. Mladá Žilinčanka pracuje ako architektka a vo voľnom čase sa venuje problematike vizuálneho smogu, teda verejnému priestoru zahlteného reklamou.
Už ich s partiou unavovalo pozerať sa na Žilinu zahltenú množstvom reklamy. Rozhodli sa s tým niečo urobiť.
Lucia povedala, že vníma vizuálny smog oveľa citlivejšie. „Rada cestujem, a práve po návrate domov si uvedomím, ako si na Slovensku nevážime verejný priestor. Často som potom rozčarovaná.“ spresnila.
Teší ich aj kvapka v mori
V komunite sa riadia filozofiou, že reklama by mala byť detailom, doplnkom mesta. Pritom dnes sa stáva dominantnou a, navyše, vtieravou. „Veríme, že zmena môže prísť od seba. O verejný priestor by sme sa mali zaujímať. Potom si ho budeme vážiť a radi v ňom tráviť čas,“ povedala.
Skupina mladých žilinských dobrovoľníkom má za sebou aj prvé výsledky. Navštívili zodpovedné úrady a podarilo sa im niekoľko čiernych reklám odstrániť. Snažia sa osloviť aj podnikateľov a poradiť im, ako robiť reklamu vkusnejšie.
„Zatiaľ je to možno len kvapka v mori, no napriek tomu nás to teší.“
Ako príklad dobre fungujúcej regulácie reklamy spomenula Banskú Štiavnicu či Košice. Vidí v tom najmä dobre odvedenú prácu pamiatkarov.
Dobrovoľníci z iniciatívy Verejný smog sa snažia osloviť čo najväčší okruh ľudí. Momentálne pracujú na organizovaní verejnej diskusie s odborníkmi aj vedením mesta, ktorá sa bude konať 17. septembra v Žiline na Stanici – Záriečie. Diskusia nesie príznačný názov Aj tu nemusí byť Vaša reklama. V budúcnosti plánujú natočiť aj krátky dokument, v ktorom zmapujú problematiku reklamy v Žiline.
