LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Bol neodmysliteľným fanúšikom mikulášskeho hokeja i futbalu. Fanúšikom v tom najlepšom slova zmysle. Cestu na štadióny si našiel i vtedy, keď sa jeho obľúbeným klubom nedarilo podľa predstáv.
Bohužiaľ, o Dušanovi Kutnárovi mladšom, o ktorom boli úvodné riadky, už budeme písať len v minulom čase... V uplynulých dňoch nás zastihla mimoriadne smutná správa. Duško, ako mu všetci hovorili, už nie je medzi nami.
Miloval šport. Okrem toho, že bol mimoriadne aktívnym fanúšikom (bol popredným členom Fanklubu MHK 32 Liptovský Mikuláš i MFK Tatran) nikdy neodmietol možnosť zašportovať si. Behával polmaratóny, najmä s kamarátmi zo spomínaných fanklubov, ktorí boli doslova jeho druhou rodinou, hrával futbal, hokej či hokejbal.
Hral na mnohých turnajoch. Vždy patril k bojovníkom i tým, čo okolo seba šírili výbornú, priam „nákazlivú“ náladu (potvrdiť by to vedeli i zákazníci benzínky, na ktorej pracoval). V partii bol mimoriadne obľúbený, pre mladých prirodzenou autoritou i vzorom.
Na svete je veľa nespravodlivosti. Jednou z nich je, že od nás odchádzajú tí, ktorí ešte toho mali veľa pred sebou. Duško k nim nepochybne patril.
Opustil nás v nedožitých 45 rokoch počas hokejbalového turnaja. Hoci mu okamžite bola poskytnutá prvá pomoc, privolaní záchranári (aj leteckí) mu už život vrátiť nedokázali.
Hlavný mestský cintorín vo Vrbici videl už tisíce smutných tvári počas posledných rozlúčok. Uplynulú stredu bol zaplnený do posledného miestečka. Na poslednú cestu sme vyprevadili nášho Duška.
Duško, chystali sme sa spolu fandiť i počas tohto víkendu, keď sa začína nová sezóna tvojho milovaného hokeja. Krutý osud to zariadil tak, ako sme si ani len nevedeli predstaviť. Ty už fandíš z neba...
Odpočívaj v pokoji, kamarát!
