LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Brať psy ľuďom z osád a plniť nimi útulky nemá zmysel. Do týždňa si zoženú nové zviera,“ povedala Jana Dvořáčková, predsedníčka liptovskomikulášskeho Občianskeho združenia (OZ) Očami psa, ktoré v meste prevádzkuje útulok a karanténnu stanicu.
Zabrániť nekontrolovanému množeniu psov v osadách sa dá, aj keď to ide pomaly. Jedným z osvetových krokov bola päťdňová akcia zameraná na kastrovanie zvierat v osadách. Hoci sa dobrovoľníci spočiatku obávali, celý priebeh ich veľmi milo potešil.
Pracujú dobrovoľne z príspevkov a darov
Členovia tímu z Československého kastračného programu prišli na Liptov prvýkrát. O pomoc ich požiadalo OZ Očami psa. Dobrovoľnícky projekt vznikol prvotne preto, aby riešili situáciu s množením psov v rómskych osadách.
Pracujú preň veterinári a študenti, ktorí si raz za pár mesiacov zoberú v práci voľno, nasadnú do auta a vyrazia do osád, pracujú bez nároku na odmenu. Kastráciu aj ošetrenie zvierat hradia z dobrovoľných darov ľudí a sponzorov, ktorí prispievajú na transparentný účet. Podmienkou ale je, aby časť nákladov pokrylo mesto alebo obec, ktorú navštívia. Tá zároveň poskytne priestory, ktoré sa na pár dní zmenia na operačné miestnosti. Liptovskomikulášska radnica prispela na každé zviera z mesta sumou desať eur.
O kastrácii vedeli Rómovia vopred
V Liptove navštívili dobrovoľníci osady v Hlbokom a vo Važci. Najprv si urobili malý prieskum, aby zistili situáciu. Členovia OZ Očami psa potom zariadili, aby majitelia zvierat v osadách dopredu vedeli, že budú mať možnosť nechať si psa alebo mačku vykastrovať.
„Vždy dopredu upozorníme rodiny so psami, že prídeme. Sami sa môžu rozhodnúť, či nám svoje zviera odovzdajú. Tento prístup však vítajú, pretože im vrátime vykastrované a zdravé zviera, pri ktorom nebudú musieť riešiť problém s nechceným potomstvom,“ povedala Lenka Zolnierčiková, zástupkyňa predsedu pre kastračné akcie Združenia za práva zvierat.
Dobrovoľníkov netrpezlivo očakávali
Členovia tímu potom prišli do osád na dodávke. „Rómovia nás už čakali vzorne nastúpení so psami. Povypisovali papiere a zvieratá sme v klietkach previezli do priestorov mikulášskeho útulku,“ povedala Dvořáčková.
Potom sa dostali na rad lekári, ktorí zvieratá kastrovali. V priestoroch útulku vyčlenili tri sterilné miestnosti, ktoré vybielili, vysvietili germicídnou lampou.
Slúžili ako operačná miestnosť, pooperačná miestnosť, kde zvieratá vyspali narkózu a sledoval sa ich zdravotný stav. V tretej miestnosti boli šteniatka a fenky so šteniatkami. Po dvadsiatich štyroch hodinách dobrovoľníci zvieratá vrátili majiteľom.
Hlboké bolo jednou z najkultivovanejších osád
Z osady v Hlbokom odvážali zvieratá na dvakrát, Važec stačilo navštíviť raz. „Dobrovoľníci z programu už navštívili viacero osád, Hlboké ich prekvapilo kultivovanosťou a spolupráca s ľuďmi bola veľmi dobrá. Dokonca neodoberali ani toľko šteniat ako inde,“ povedala Dvořáčková.
Obyvatelia osád mali o kastráciu psov a mačiek záujem. „Najprv sme sa báli, že nám ich nebudú chcieť dať, ale stal sa úplný opak,“ priblížila.
„Zvieratá sú súčasťou života Rómov. Naše skúsenosti ukazujú, že k nim majú vzťah a záujem o ne, len im treba ukázať, ako sa o ne starať,“ dodala.
Celkom sa podarilo vykastrovať 11 mačiek a 89 psov, z toho 50 bolo v osadách. Zvyšok boli psy z mikulášskeho a popradského útulku. Osem psov museli pre zlý zdravotný stav majiteľom odobrať.
Obyvatelia osád dostali naspäť veterinárne šetrené a vykastrované zvieratá a zároveň aj letáky s radami, ako sa starať o psy a mačky.
