LIPTOV. Pozemky na území Tatranského národného parku patria štátu aj súkromným vlastníkom. Väčšina štátnych pozemkov je vo Vysokých Tatrách, súkromníci vlastnia zväčša lesy v Západných Tatrách a v Chočských vrchoch, ktoré sú kompetenčným územím Tatranského národného parku.
Májová veterná kalamita ničila a vyvracala stromy v lesoch bez ohľadu, komu patria. Kým škody vo Vysokých Tatrách odstraňujú Štátne lesy Tatranského národného parku, v tých súkromných si musia urbárnici poradiť sami.
Štát im aspoň sčasti prispel na odstránenie kalamity formou dotácie z Environmentálneho fondu sumou 260-tisíc eur. Väčšina z peňazí pôjde na účty trinástich liptovských pozemkových spoločenstiev, dovedna takmer 200-tisíc eur.
V chránených územiach nemôžu pracovať
Žofia vylámala stromy na lesných pozemkoch, odniesli si to aj turistické značkované chodníky. Napríklad v Západných Tatrách je väčšina z prístupových ciest na hlavný hrebeň pre ťažbu stále zatvorená.
Urbárnici vyčistili vo vlastnej réžii turistické chodníky, ktoré prechádzajú poľnohospodárskymi lesmi. Pokiaľ kalamita zasiahla chodníky v časti lesa, ktorý chráni zákon napríklad tým, že je to národná prírodná rezervácia, pracovať tu s motorovu pílou nie je také jednoduché. Potrebujú na to povolenie, odstraňovať môžu len suché stromy a na klasické mechanizmy používané pri ťažbe môžu zabudnúť.
Odstrániť môžu len suché stromy
Stromy popadali aj na turistické chodníky vo vysoko chránených oblastiach. Pre bezpečný pohyb turistov ich ale treba odstrániť. Zo štátnych peňazí môžu urbáre vyčistiť len úseky chodníkov v národných prírodných rezerváciách a vo vysokom stupni ochrany. V Liptove takto vyčistia dovedna 7,6 kilometra chodníkov od Prosečného po Kamenistú dolinu.
„Odstrániť sa majú úplne odumreté stromy. Zlomy, vývraty a živé stromy neohrozujúce ľudí ostanú v lokalitách,“ potvrdil Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia. Urbárnici pritom môžu stromy spracovať v 10 metrovom úseku od chodníka.
Uzávera potrvá, kým nespracujú kalamitu
Najviac peňazí na spriechodnenie chodníkov dostalo pozemkové spoločenstvo v Pribyline. Vyčistia chodníky v Bystrej aj Račkovej doline, zelenoznačený chodník cez Otrhance na Hrubý vrch a časť magistrály, ktorá prechádza ich územím.
„V dolných častiach, kde sa nachádza hospodársky les, sú chodníky prepílené. Vo vyšších úsekoch ešte nie. Prechádzajú ochrannými lesmi, v nich sa nedá hospodáriť bežným spôsobom. Tieto časti budeme čistiť ručne,“ povedal predseda tamojšieho pozemkového spoločenstva Michal Králik.
Hoci sú Bystrá aj Račkova dolina priechodné, turisti sa do nich s výnimkou nedele nedostanú.
„Pohybujú sa tu stále veľké mechanizmy a stroje, ktoré spracúvajú kalamitu. Uzávera je pre bezpečnosť ľudí,“ priblížil Králik. Zákaz vstupu bude platiť dovtedy, kým nevyťažia kalamitné drevo.
Vietor a rozvodnené toky strhli v dolinách aj drevené mostíky na turistických chodníkoch. Pozemkové spoločenstvo ich opravuje už z vlastných peňazí. „Dva nové mosty sme osadili v Račkovej doline, v súčasnosti vymieňame ďalšie na červenoznačenej magistrále,“ dodal.
Zával na ceste k Oblazom odstránili
Vietor a veľká voda, ktorá spôsobila odtrh pôdy, narobili starosti urbárnikom z Kvačian. Tým patria pozemky, cez ktoré vedie červenoznačený chodník Kvačianskou dolinou a chodník na vrch Prosečné. Časť štátnych peňazí sa ušla aj im, pretože chodník prechádza Národnou prírodnou rezerváciou Kvačianska dolina.
„Túto časť vyčistíme. Zvyšok, ktorý sa nachádza v hospodárskom lese, bude zložitejší pre veľmi ťažký terén a prístup. Predpokladáme, že sa nám to podarí vyčistiť do konca roka,“ povedal Alfonz Chovan, predseda pozemkového spoločenstva v Kvačanoch.
Chodník s červenou turistickou značkou vedúci obľúbenou Kvačianskou dolinou sa im nedávno podarilo úplne spriechodniť.
„V kaňone Hutianky došlo k zavaleniu bývalej štátnej cesty. Intenzívne sa tu pracuje, chodníkom sa už dá prejsť, ešte dočisťujeme riečisko od spadnutých stromov a nánosov,“ spresnil Chovan.
