Príbuzní nosia padlým nemeckým vojakom venčeky, kvety aj knihy

Najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku je neďaleko Važca. O areál sa starajú aj nemeckí vojaci. Počas posledného pobytu v Liptove opravili a natreli šindľové zastrešenie kamenného oplotenia.

Nemecký vojenský cintorín vo Važci v roku 1999 ocenil Spolok architektov Slovenska Cenou Dušana Jurkoviča za rok 1999.Nemecký vojenský cintorín vo Važci v roku 1999 ocenil Spolok architektov Slovenska Cenou Dušana Jurkoviča za rok 1999. (Zdroj: AUTOR)

VAŽEC. Na Slovensku je šesť oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov. Svoj posledný odpočinok v nich našlo viac ako 24-tisíc nemeckých vojakov. Sú v Bratislave-Ružinove, Humennom, Hunkovciach, Prešove, Zborove. Šiesty je na lúke pod Tatrami neďaleko Važca.

Nemecký vojnový cintorín vo Važci vybudovali v deväťdesiatych rokoch. Je na ňom pochovaných približne osemtisíc nemeckých vojakov padlých v druhej svetovej vojne. Ich počet sa ale mení, hroby stále pribúdajú.

Vojakom nosia to, čo mali radi

Michal Bochin vysvetlil, že Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, v ktorej pôsobí, na základe dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom zabezpečujú exhumácie, prieskumy, výstavbu cintorínov, starostlivosť aj údržbu.

SkryťVypnúť reklamu

Drobné práce zabezpečuje aj obec Važec. Samospráva na to zamestnáva správcu Juraja Goča. Pravidelne kosí trávu, čistí chodníky od buriny a opravuje to, čo si vyžiada jednoduchší zásah. Chodí pravidelne aj v zime a odpratáva sneh. Robí to už približne desať rokov.

„Počas práce na cintoríne stretávam veľa turistov. Najviac počas letnej sezóny. Často prichádzajú aj príbuzní padlých vojakov. Nosia im venčeky, kvety, ale aj veci, ktoré mali radi. Napríklad knižku. Niektorí sa s padlými aj porozprávajú,“ opísal dlhoročné skúsenosti s návštevníkmi pietneho miesta.

Vždy sa ho zmocnia silné emócie

Rozsiahlejšie údržbárske práce na cintoríne, ako výmenu šindľov, natieranie alebo rôzne stavebné práce, robia hlavne vojaci Bundeswehru.

Aj mladí ľudia z krajinského zväzu Bádensko-Württember- sko sa už niekoľko rokov starajú o vojnové hroby na Slovensku aj s podporou mladých Slovákov.

SkryťVypnúť reklamu

Joachim Fedde je veliteľ pracovnej brigády Bundeswehru. Základná myšlienka projektu znie Zmierenie nad hrobmi, motto mal vyšité aj na uniforme. Vo Važci bol už tretíkrát. Naposledy tento mesiac. Veliteľ povedal, že pri vstupe na cintorín sa ho vždy zmocnia veľmi silné emócie.

„Množstvo krížov je svedectvom, že vo vojne vyhaslo veľmi veľa mladých životov. Preto by práve takéto cintoríny mali pripomínať hrôzy nezmyselných vojnových konfliktov. Mali by sme si pamätať, že nie vždy sme sa mali tak dobre ako dnes,“ dodal.

Už ich neprijímajú ako nepriateľov

Vojaci z nemeckej armády počas pracovného pobytu vymenili približne tisíc šindľov na kamennom plote a natreli asi sedemsto metrov štvorcových drevenej strešnej krytiny.

Pobyt vojakov Bundeswehru má ale podľa M. Bochina aj spoločenskú stránku. „Vojaci sa stretávajú aj s domácimi. Sú veľmi radi, že ich už neprijímajú ako nepriateľov, ale ako partnerov.

SkryťVypnúť reklamu

Napĺňajú tak aj spomínanú základnú myšlienku spolupráce. S týmto mottom vojaci Bundeswehru pomáhali už aj na česko–slovenských vojenských cintorínoch, napríklad aj na Háji Nicovô v Liptovskom Mikuláši.

Padlých z vojny stále hľadajú

Nemecká strana má na Slovensku evidovaných 42-tisíc padlých nemeckých vojakov. Pri vyše polovice z ich poznajú aj mená či miesta. Ďalší sú stále nezvestní.

„Vedia síce, že vojak padol na Slovensku, možno poznajú aj región, ale nájsť presné miesto je zložité. Môžu sa spoliehať len na informácie od miestnych obyvateľov. Nájsť padlých z druhej svetovej vojny je preto stále ťažšie,“ spresnil M. Bochin.

Nemecká spolková republika vybudovala vojenské cintoríny na svoje náklady na základe Ženevských konvencií a dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom.

Nájsť vhodnú plochu pre cintorín pre nemeckých vojakov z bojísk na západnom a strednom Slovensku sa podarilo vo Važci. Zámer najskôr Nemci plánovali zrealizovať v Liptovskom Mikuláši.

Areál cintorína má rozlohu viac ako dva hektáre. Miesto posledného odpočinku tam našlo 8150 padlých nemeckých vojakov a je najväčším na Slovensku.

Važecký dostal cenu za architektúru

Každý z hrobov je označený granitovým krížom. Stavebné práce sa začali na jeseň 1997 a cintorín dokončili v októbri 1998.

Vstupná brána má tvarom pripomínať vrcholec hory. Na pietnom mieste stojí robustný centrálny kríž z dubového dreva.

Kruhový chodník umožňuje prístup k ôsmim hrobovým poliam. Na žulových krížoch sú z každej strany vyryté štyri mená s údajmi o mŕtvych. Pred každým hrobovým poľom sa nachádzajú podstavce s bronzovými tabuľami s menami padlých, ktorí odpočívajú medzi neznámymi.

Mená padlých, ktorých sa už v pochovávanej oblasti nepodarilo nájsť, sú uvedené v dvoch otvorených knihách mien pri pietnom mieste.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 121
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 892
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 574
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 466
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 971
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 606
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 206
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 800
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 063
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 994
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 597
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 41 548
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 056
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 165
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 14 927
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 601
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 063
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 994
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 597
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 41 548
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 056
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 165
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 14 927
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 601
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu