VAŽEC. Na Slovensku je šesť oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov. Svoj posledný odpočinok v nich našlo viac ako 24-tisíc nemeckých vojakov. Sú v Bratislave-Ružinove, Humennom, Hunkovciach, Prešove, Zborove. Šiesty je na lúke pod Tatrami neďaleko Važca.
Nemecký vojnový cintorín vo Važci vybudovali v deväťdesiatych rokoch. Je na ňom pochovaných približne osemtisíc nemeckých vojakov padlých v druhej svetovej vojne. Ich počet sa ale mení, hroby stále pribúdajú.
Vojakom nosia to, čo mali radi
Michal Bochin vysvetlil, že Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, v ktorej pôsobí, na základe dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom zabezpečujú exhumácie, prieskumy, výstavbu cintorínov, starostlivosť aj údržbu.
Drobné práce zabezpečuje aj obec Važec. Samospráva na to zamestnáva správcu Juraja Goča. Pravidelne kosí trávu, čistí chodníky od buriny a opravuje to, čo si vyžiada jednoduchší zásah. Chodí pravidelne aj v zime a odpratáva sneh. Robí to už približne desať rokov.
„Počas práce na cintoríne stretávam veľa turistov. Najviac počas letnej sezóny. Často prichádzajú aj príbuzní padlých vojakov. Nosia im venčeky, kvety, ale aj veci, ktoré mali radi. Napríklad knižku. Niektorí sa s padlými aj porozprávajú,“ opísal dlhoročné skúsenosti s návštevníkmi pietneho miesta.
Vždy sa ho zmocnia silné emócie
Rozsiahlejšie údržbárske práce na cintoríne, ako výmenu šindľov, natieranie alebo rôzne stavebné práce, robia hlavne vojaci Bundeswehru.
Aj mladí ľudia z krajinského zväzu Bádensko-Württember- sko sa už niekoľko rokov starajú o vojnové hroby na Slovensku aj s podporou mladých Slovákov.
Joachim Fedde je veliteľ pracovnej brigády Bundeswehru. Základná myšlienka projektu znie Zmierenie nad hrobmi, motto mal vyšité aj na uniforme. Vo Važci bol už tretíkrát. Naposledy tento mesiac. Veliteľ povedal, že pri vstupe na cintorín sa ho vždy zmocnia veľmi silné emócie.
„Množstvo krížov je svedectvom, že vo vojne vyhaslo veľmi veľa mladých životov. Preto by práve takéto cintoríny mali pripomínať hrôzy nezmyselných vojnových konfliktov. Mali by sme si pamätať, že nie vždy sme sa mali tak dobre ako dnes,“ dodal.
Už ich neprijímajú ako nepriateľov
Vojaci z nemeckej armády počas pracovného pobytu vymenili približne tisíc šindľov na kamennom plote a natreli asi sedemsto metrov štvorcových drevenej strešnej krytiny.
Pobyt vojakov Bundeswehru má ale podľa M. Bochina aj spoločenskú stránku. „Vojaci sa stretávajú aj s domácimi. Sú veľmi radi, že ich už neprijímajú ako nepriateľov, ale ako partnerov.
Napĺňajú tak aj spomínanú základnú myšlienku spolupráce. S týmto mottom vojaci Bundeswehru pomáhali už aj na česko–slovenských vojenských cintorínoch, napríklad aj na Háji Nicovô v Liptovskom Mikuláši.
Padlých z vojny stále hľadajú
Nemecká strana má na Slovensku evidovaných 42-tisíc padlých nemeckých vojakov. Pri vyše polovice z ich poznajú aj mená či miesta. Ďalší sú stále nezvestní.
„Vedia síce, že vojak padol na Slovensku, možno poznajú aj región, ale nájsť presné miesto je zložité. Môžu sa spoliehať len na informácie od miestnych obyvateľov. Nájsť padlých z druhej svetovej vojny je preto stále ťažšie,“ spresnil M. Bochin.
Nemecká spolková republika vybudovala vojenské cintoríny na svoje náklady na základe Ženevských konvencií a dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom.
Nájsť vhodnú plochu pre cintorín pre nemeckých vojakov z bojísk na západnom a strednom Slovensku sa podarilo vo Važci. Zámer najskôr Nemci plánovali zrealizovať v Liptovskom Mikuláši.
Areál cintorína má rozlohu viac ako dva hektáre. Miesto posledného odpočinku tam našlo 8150 padlých nemeckých vojakov a je najväčším na Slovensku.
Važecký dostal cenu za architektúru
Každý z hrobov je označený granitovým krížom. Stavebné práce sa začali na jeseň 1997 a cintorín dokončili v októbri 1998.
Vstupná brána má tvarom pripomínať vrcholec hory. Na pietnom mieste stojí robustný centrálny kríž z dubového dreva.
Kruhový chodník umožňuje prístup k ôsmim hrobovým poliam. Na žulových krížoch sú z každej strany vyryté štyri mená s údajmi o mŕtvych. Pred každým hrobovým poľom sa nachádzajú podstavce s bronzovými tabuľami s menami padlých, ktorí odpočívajú medzi neznámymi.
Mená padlých, ktorých sa už v pochovávanej oblasti nepodarilo nájsť, sú uvedené v dvoch otvorených knihách mien pri pietnom mieste.
