PRIBYLINA. Navštevuje VIA University College v meste Horsens, odbor marketingový manažment. Radí sa medzi najväčšie univerzity v Dánsku, študuje na nej asi 17-tisíc študentov, z čoho sú väčšinou študenti z rôznych častí sveta. Najviac je Európanov, no mladý Pribylinec má spolužiakov aj z Austrálie, Ázie i Afriky.
„To, že som sa rozhodol pre Dánsko, má na svedomí zamestnanec jednej agentúry, ktorá pomáha stredoškolákom dostať sa do škôl v zahraničí,“ povedal David. Dodal, že hovoril síce o rôznych európskych krajinách, ale jeho Dánsko zaujalo nielen pre vysokú životnú úroveň, ale najmä pre vysokú reputáciu dánskych vysokých škôl vo svete.
„Tiež zavážil fakt, že ako občan Európskej únie nemusím platiť školné.“ Mladý muž tohto roku nastúpil do druhého ročníka.
Medzinárodný deň študentov v Dánsku. FOTO: ARCHÍV D.R.
Aký bol váš prvý rok na vysokej v zahraničí?
- Plný spoznávania novej kultúry v školách. Napríklad ma prekvapil veľmi neformálny prístup profesorov voči študentom. Je bežnou praxou oslovovať profesorov ich krstným menom. Spoznával som ľudí z rôznych kútov sveta.
Počas roku ma čakalo mnoho osobných výziev, ako napríklad hľadať si prácu popri škole. To je v Dánsku dosť veľký problém, ak neviete dánčinu.
Takisto práce na školských projektoch sú niekedy veľmi náročné, pretože na nich väčšinou pracujeme v skupinách po päť ľudí a nie vždy je ľahké sa dohodnúť, aby boli všetci spokojní.
Čo sa týka jazykovej prípravy, ktorú mi poskytla stredná škola v Liptovskom Mikuláši, by som povedal, že som mal šťastie na dobrých profesorov angličtiny. Ale venoval som sa jej aj nad rámec školských povinností, čo sa mi v Dánsku celkom vyplatilo.
Ako ste si zvykli na krajinu?
- Na zimu som si zvykal dosť ťažko. Nie pre nízke teploty, tie sú prekvapivo vyššie, než na aké sme zvyknutí u nás, ale je to pre takmer stály dážď a denné svetlo. Je ho tu cez zimné obdobie len asi 9 hodín. Momentálne bývam na priváte, pretože je to cenovo dostupnejšie než internáty. Samozrejme, moja rodina mi veľmi chýba, ale o to viac si vážim naše spoločné chvíle, keď som doma.
Máte čas aj na poznávanie života mimo školy?
- Môj odbor, našťastie, nie je časovo taký náročný, a tak som mal čas precestovať krajinu a spoznávať jej kultúru. Krajina je to z môjho pohľadu veľmi pekná, čistá a upravená. Avšak úplne rovinatá a chýbajú mi naše hory. Dánov vnímam ako priateľských a otvorených ľudí, ktorí majú radi zábavu. Vnímam ich ako ľudí so špecifickým, veľakrát sarkastickým zmyselom pre humor.
Ako vychádzate so spolužiakmi z iných krajín?
- Musím priznať, že nie vždy je to jednoduché, pretože každý máme iné kultúrne pozadie a zmýšľanie. V škole nás učia aj to, ako spolu vychádzať, rešpektovať iné kultúry a vedieť spolupracovať.
S akými očakávaniami či plánmi idete do druhého ročníka?
- S odhodlaním nájsť si dobrú stáž, ktorú musíme tento rok povinne absolvovať v niektorej firme kdekoľvek na svete, a tak všetky svoje sily dám do hľadania.
Máte už predstavu svojho života po skončení školy? Plánujete vrátiť sa na Slovensko?
- Po skončení školy by som sa veľmi rád zamestnal v niektorej veľkej firme vo svete, nazbieral potrebnú prax a časom začal s vlastným podnikaním. Ale dovtedy ma čaká ešte dlhá cesta, mnoho výziev, no verím, že keď človek naozaj chce a tvrdo na sebe pracuje, dokáže všetko. Na Slovensko by som sa časom určite rád vrátil a zúročil nadobudnuté skúsenosti a vedomosti zo zahraničia.