LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Desaťčlenná skialpinisticko-horolezeckej výprava sa pokúsila o výstup a zlyžovanie siedmej najvyššej hory sveta Dhaulagiri v Nepále. Ján Matlák bol vedúcim Expedície Dhaulagiri 2014.
Po niekoľkodňovom výdatnom snežení padlo v Himalájach niekoľko lavín. Jedna zasiahla aj základný tábor pod Dhaulagiri. Práve tam pôsobila slovenská expedícia. Večer 14. októbra boli Ján Matlák a Vlado Švancár v svojich stanoch, ktoré lavína zasypala.
Členmi expedície Dhaulagiri 2014 sú aj dvaja synovia Mikulášana Jána Peťa, Miroslav a Rastislav. J. Peťo je bývalý náčelník Strediska lavínovej prevencie v Jasnej.
Liezol tridsať rokov
Ján Matlák bol rodákom z Oravy, zo Zuberca, žil však Liptovskom Mikuláši. Horolezectvu sa venoval viac ako tridsať rokov. Najskôr pochodil väčšinu tatranských končiarov, neskôr vystúpil na Elbrus, dvakrát stál na vrchole sedemtisícového Kráľa duchov – Chan Tengri v Ťan-Šane.
Bol členom prvej slovenskej horolezecko-skialpinistickej expedície na himalájsku osemtisícovku Šiša Pangma – Miesto duchov. Na vrchol vtedy nevystúpil, no o dva roky neskôr - v roku 1998 - sa mu to poradilo. Stál na vrchole Šiša Pangmy spolu s ďalšími piatimi Slovákmi.
Osemtisícovky sú ako magnet
Bola to najúspešnejšia horolezecká expedícia, čo sa týka počtu ľudí, ktorí vystúpili na vrchol v priebehu jednej expedície. Zážitky z tejto expedície aj ďalších dvoch – na pamírsky Pik Lenina a himalájsku Annapurnu - pútavo opísal v knihe Himaláje – Pamír.
Bol inštruktorom horolezectva aj skialpinizmu a dobrovoľným členom Horskej záchrannej služby.
Pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre MY Liptovské noviny povedal: „Osemtisícovky sú ako magnet. Tam si človek uvedomí, že to nie je o pokorovaní hory, ale o pokore človeka. Tam si človek oddýchne od žabomyších vojen doma aj v práci, od sveta, v ktorom sa naháňame za niečím, čo aj tak nechytíme.“
