LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, PARÍŽ. Parížania vedia, že si počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva vystoja rady, ale uvidia, čo ešte nevideli.
Turisti o bezplatnej návšteve pamiatok a kultúrnych inštitúcií často nevedia, preto ich netrápi, koľko mohli ušetriť na vstupnom. A len krútia hlavami, keď vidia dlhočizné rady ľudí postávajúcich pred niektorými budovami.
Pre domácich sú dni európskej kultúry sviatkom
Vlastníci pamiatok, občianske združenia, spolky, školy, náboženské spoločnosti, mestá a obce, územná samospráva, štátna a verejná správa sa môžu prihlásiť k spoločnej myšlienke Dní európskeho dedičstva a pripraviť počas nich zaujímavé prehliadky, súťaže pre deti a mládež, miestne slávnosti, animácie, koncerty i ďalšie kultúrne a spoločenské podujatia.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva pre Francúzov znamenajú, že budú sprístupnené aj budovy, ktoré sú pre verejnosť po celý rok zatvorené.
Pre Parížanov je návšteva ministerstiev alebo radníc, dokonca parlamentu, sviatkom. Je to dávna tradícia. Jej korene siahajú do minulosti parlamentnej demokracie. Často aj dvojhodinové vystávanie v rade je odmenené návštevou interiérov a stojí za to. Návštevníkov vítajú usmiati a ochotní pracovníci úradov, dokonca hudobníci v parádnych uniformách, ktorí chcú zaujať krátkymi hudobnými číslami a pohybovými zostavami.
Francúzi robia veci veľkolepo
Hoci vo Francúzsku pôsobím už dlhší čas, vždy ma na týchto akciách čosi prekvapí, pretože v krajine galského kohúta robia veci veľkolepo. Napríklad, keď návštevníkov prostredníctvom nahrávky privíta šéf parlamentu, do ruky vám strčia leták, z ktorého sa dozviete základné informácie o histórii objektov, ktoré tvoria Francúzske národné zhromaždenie. K tomu nezabudnú pribaliť známe francúzske heslá o láske, slobode, bratstve a všetko, čo k tomu patrí.
Pri príležitosti Dní európskeho dedičstva býva v parlamente otvorená aj pošta, aby si návštevníci mohli kúpiť pohľadnicu a poslať ju so špeciálnou pečiatkou do sveta. Ja som tiež takú poslala rodičom do Liptovského Mikuláša.
Pohľad z Víťazného oblúka je fascinujúci
Pri jazde autom po Paríži si človek mnohé veci ani neuvedomí. Vo Francúzsku sú zvonku majestátne pôsobiace budovy, vnútri útulné, často s malými záhradkami a fontánkami.
Až keď navštívi Víťazný oblúk, výnimočne pre verejnosť otvorený posledný deň európskeho kultúrneho sviatku, a z vtáčej perspektívy sleduje premávku na kruhovom objazde na konci známej Avenue des Champs-Élysées. Uprostred tohto, vari najväčšieho kruhového objazdu na svete, stojí Víťazný oblúk.
Okolo neho jazdia autá v mnohých jazdných pruhoch podľa pravidla pravej ruky. Vidieť parížsku premávku s jej vlastnými pravidlami, vrátane tej okolo oblúka víťazstva, je zážitok na celý život. Vozidlá všetkých možných druhov a typov sa snažia po niekoľkých okružných jazdách dostať z najužšieho do najširšieho pruhu a odbočiť. Možností je veľa.
Vo sviatočné dni Francúzi nefrflú
Podvečer sa po celodennom zhone začnú všetci zberať do obchodov s potravinami alebo kaviarničiek pod holým nebom.
Po vystávaní v radoch do múzeí, galérií či verejných budov aj tam čakajú, kým sa dostanú na rad. Ale je zvláštne, že večne ufrflaní Francúzi v tento deň nemajú k čakaniu pripomienky ako bežne. Vo sviatočné dni sú tam mnohé veci iné.
Paríž je asi najnavštevovanejšie mesto, ak nie vo svete, na na starom kontinente dozaista. Ale stále tam pre turistov platí, že kto prvý zo skupiny zbadá Eiffelovku, platí rundu.
V Paríži je všade veľa schodov. Schodiská krátke, dlhé, vysoké a široké, prudko klesajúce. Po celom dni chodenia po meste je z nich človek poriadne zadýchaný. Podvečer je mu však odmenou pekná stolička, kreslo, kresielko v plnej kaviarničke. Na rohu alebo za rohom. Alebo povestná francúzska reštaurácia, v ktorej len čo sa objavíte, hoci si pre množstvo hostí nemáte ani kde sadnúť, sa k vám správajú ako k jedinej osobe v širokom ďalekom okolí. O všetkých sa dobre postarajú.
Na stole sa objaví džbán pramenistej vody a neodmysliteľná francúzska bageta. Keď sa v takej reštaurácii ocitnete uprostred množstva ľudí a započúvate sa do ich chrumkania, ktoré počuť až v druhej uličke, zabudnete i na jedálny lístok.
Ale nie na pohárik lahodného stolového francúzskeho vínka. Zažiť atmosféru Dní európskeho kultúrneho dedičstva v Paríži odporúčam a prajem každému.
Autor: Natália Pierrugues
