Školstvo je jednou z oblastí, ktoré za ostatné roky prešli vari najvýraznejšími zmenami. V roku 2002, po reforme verejnej správy, prevzali zodpovednosť za riadenie v školstve obce a mestá. „Stalo sa tak po tvrdej, ale korektnej diskusii o tom, čo má byť originálnou pôsobnosťou a čo preneseným výkonom štátnej správy, čo má byť pôvodnou a čo delenou kompetenciou medzi rôznymi úrovňami verejnej správy,“ povedal Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.
Obce začali zriaďovať spoločné úrady
Samostatným okruhom problémov bolo vyčíslenie prevádzkových dlhov a modernizačného dlhu za neuskutočnené opravy a údržbu škôl a školských zariadení, neusporiadaný majetok a podobne. Napriek tomu, že s kompetenciami neprešli adekvátne finančné prostriedky, dokázali samosprávy dofinancovaním z obecných peňazí udržať systém, oddlžiť školy, z eurofondov mnohé zmodernizovať a zefektívniť ich prevádzku. Obce a mestá pomáhali školám tak, ako by to štát nedokázal.
Prínosom reformy školstva bolo aj to, že práve pri nej vznikli spoločné obecné školské úrady ako nový prvok spolupráce medzi obcami.
O čo sa stará miestna samospráva
Dnes sú obce a mestá zriaďovateľmi škôl a školských zariadení, konkrétne verejných základných a materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, školských jedální, školských klubov detí, centier voľného času. Zo zákona sú zodpovedné za výkon a kvalitu pôsobností v regionálnom školstve bez ohľadu na to, či ide o prenesený výkon štátnej správy alebo originálnu pôsobnosť, bez ohľadu na skutočnosť, či zriaďovateľom školy je obec alebo iný neverejný zriaďovateľ.
Prenesený výkon štátnej správy
Zo štátneho rozpočtu je financovaná prevádzka a mzdy učiteľov a nepedagogických zamestnancov základných škôl. Financie na kompetencie, prenesené na obce štátom, sú vyčlenené v štátnom rozpočte. Tieto peniaze obce nemôžu použiť na nič iné len na mzdy a prevádzku základných škôl. Rozdeľuje ich ministerstvo školstva podľa normatívu na žiaka. Osemdesiat percent normatívu tvoria financie na mzdy a dvadsať percent na prevádzku základných škôl.
Právne predpisy spočiatku umožňovali presun časti normatívu na prevádzku na mzdy alebo naopak, a to z dôvodu zabezpečenia vyrovnaného hospodárenia základných škôl. Zrušenie možnosti presunu časti mzdového normatívu nariadením vlády z decembra 2012 stavia obce do pozície štatistov a celá zodpovednosť za napĺňanie mzdových nárokov pedagogických i nepedagogických zamestnancov na základných školách prechádza na plecia ministerstva školstva, ktoré má zo zákona vyfinancovať celý prenesený výkon štátnej správy v oblasti školstva.
Originálne kompetencie samosprávy
Originálnou pôsobnosťou obcí a miest na úseku školstva je financovanie miezd a prevádzky všetkých materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, školských jedální, školských klubov detí, centier voľného času zriadených na ich území, a to aj súkromných a cirkevných. Osobitnou úlohou je financovanie kapitálových výdavkov (výstavba, rekonštrukcia či modernizácia) v uvedených školách a školských zariadeniach.
Navyše obce majú povinnosť financovať aj kapitálové výdavky vo verejných nimi zriadených základných školách. Tieto úlohy musia plniť z vlastných peňazí, predovšetkým z výnosu dane z príjmov fyzických osôb.
Oblasť školstva aj tak ovplyvňuje štát
Školstvo je oblasťou, kde princípy samosprávneho rozhodovania, najmä pri výkone originálnych kompetencií, sú výraznejšie obmedzované zákonmi a inými legislatívnymi normami ako v iných sférach pôsobenia miest a obcí.
Počet detí sa v regiónoch mení, niekde stúpa, niekde klesá. Štát i samospráva budú musieť nastaviť podmienky tak, aby na tento stav reagovali. Štát preto, lebo v základnom školstve ide o prenesený výkon štátnej správy. Samosprávy preto, že za školstvo sú zodpovedné.
Samospráva nemá priveľa možností pôsobiť na kvalitu výučby, a ani nemusí, pretože za kvalitu musí zodpovedať riaditeľ a pedagóg. Kanálom, cez ktorý môže a musí samospráva vstupovať do hry o kvalitu, nie sú štátne, ale výchovné programy v školách a školských zariadeniach. „Priznávame, že samospráva cez svoje rozpočty a priority sa len učí vstupovať do tohto procesu,“ hovorí Turčány. „Je to nový prvok, no volení predstavitelia by sa mali snažiť, aby škola väčšmi prispôsobovala výchovné programy potrebám komunity.“
