LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Ihrisko, nedostavaná budova šatní a tribúna pri futbalovom ihrisku v Dovalove sú opustené. Chátrajú takmer štyri roky. Ihrisko je na urbárskych a cirkevných pozemkoch. Tribúna s ubytovňou bola majetkom mesta. So zanedbaným objektom mala samospráva len starosti, preto ju pred niekoľkými rokmi predali.
Najskôr mesto nehnuteľnosť ponúklo dovalovskému urbáru. Ten o ňu nemal záujem. Budova sa potom dostala do rúk investora, ktorý chcel z chátrajúceho objektu vytvoriť rekreačno-športové centrum. Stavbu plánoval financovať z európskych fondov.
Areálu už nenašli nové využitie
„Neviem, v akom štádiu sa momentálne projekt nachádza. Na budove sa toho ale zjavne veľa nezmenilo. Majiteľa budeme určite kontaktovať s otázkou - ako ďalej. Je to lokalita, ktorú treba vyriešiť,“ povedal primátor Branislav Tréger.
Tribúnu, šatne a ubytovňu postavili v takzvanej akcii Zet v sedemdesiatych rokoch. Na sklonku osemdesiatych rokoch priestory rozširovali. Prístavbu ale nikdy nedokončili. Neskôr sa ešte zrodilo niekoľko nápadov, ako nájsť pre areál nové využitie, ale nič z toho sa nepodarilo zrealizovať.
Vo veľkej dedine futbal chýba
Posledný investor chcel chátrajúcu budovu prerobiť na ubytovňu a futbalistom postaviť šatne, aby mohli ihrisko využívať komfortnejšie. Nový majiteľ plánoval využiť na športovo-rekreačné účely aj potenciál rieky Belá a blízkej Hradskej hory.
Nič z projektu sa nepodarilo urobiť, budova ďalej chátrala a športovci stratili zázemie.
Futbal na dovalovskom ihrisku nehrajú už druhú sezónu. Peter Košík je bývalý predseda miestneho futbalového klubu. Klub viedol v posledných rokoch jeho existencie a hráčom kúpil aj dresy.
Vtedy FK Dovalovo hralo ako béčko Liptovského Hrádku, bolo v III. B triede. Povedal, že vo veľkej dedine dnes futbal chýba. Ľudia sa na zápasoch stretávali, porozprávali, aj spoločensky žili.
Ľuďom dnes chýba najmä vôľa
Budúcnosť futbalu v Dovalove je zatiaľ neistá. P. Košík je ale optimista. Vie si predstaviť, že by sa v dedine opäť hralo naplno. „Futbal je síce aj o peniazoch, ale ľuďom dnes chýba najmä vôľa. Nemáme hráčsku základňa, záujem je malý. Neďaleko ihriska vyrastá nová obytná zóna. Keď sa domy dokončia, prídu noví ľudia, možno sa o šport budú viac zaujímať. Myslím si, že každý kto chce, si cestu k futbalu nájde,“ dodal.
Netreba veľa, stačilo by hraciu plochu niekoľkokrát pokosiť a zlikvidovať burinu. Ihrisko je kvalitné, futbalisti v minulosti urobili nové násypy, drenáž, je jedno z najsuchších v okolí. Dokonca im mesto pomohlo aj provizórnou opravou šatní.
História futbalu v Dovalove siaha až do dvadsiatych rokov minulého storočia. Ján Porubän je bývalý futbalista a šesť rokov si viedol aj vlastnú evidenciu futbalových výsledkov.
Jednou z najväčších hviezd bol Vincent Kropáč a futbalové talenty vyrástli aj v rodinách Kincovcov, Kapitáňovov či Kompišovcov, ale bolo aj mnoho iných. V šesťdesiatych rokoch sa dovalovský dorast dokonca prebojoval do krajských futbalových súťaží.
Talenty stále šíria dobré meno klubu
Najlepšie výsledky dosahovali futbalisti TJ Družstevník Dovalovo v osemdesiatych rokoch a mali dokonca štyri družstvá. Dve žiacke, jedno dorastenecké a áčko.
Hrali vtedy II. triedu. Súperili s Černovou, Teslou Liptovský Hrádok či Závažnou Porubou. Dnes sú to ligové mužstvá. Vynikajúce mužstvo bolo aj vo Važci. Dovalovčania u nich v roku 1985 dokonca prehrali 5:1.
Za áčko chytal aj brankár Halík, ktorý prišiel do Dovalova až z Chebu. Nakoniec sa v dedine aj usadil. Dobré meno dovalovského futbalu šíria aj Ján Papaj, Peter Bartek či Michal Tomek. Prvý ešte nedávno hral za Tatran Prešov. Teraz pôsobí v mikulášskom MFK Tatran. Druhý v druholigovom klube, trénuje mládež. Tretí hrával za Demänovú a teraz sa ešte objavuje v zostave Prosieku.
