RUŽOMBEROK. Pri čistení odpadových vôd v Hrboltovej zostáva kal a na jeho ďalšie využitie dosiaľ nenašli odborníci jednoznačnú a konečnú odpoveď. Ružomberské papierne, ktorým čistiareň vôd patrí, narážali na problém.
O kaly prestali mať záujem spoločnosti, ktoré z nich vyrábali napríklad kompost. Využitie na rekultiváciu lomov a skládok bolo tiež len dočasné a obmedzené.
Papierne preto prišli v roku 2011 s riešením a ohlásili zámer spaľovania biokalov spolu s drevnou štiepkov či pilinami v existujúcom kotle na biomasu. Súhlas na prevádzku dala aj Slovenská inšpekcie životného prostredia, stanovila ale podmienky, ktoré musia papierne dodržať. Až potom vydá povolenie na ostrú prevádzku.
Objem znečisťujúcich látok klesol
Biokaly spaľujú v závode od januára zatiaľ v skúšobnom režime. Končí tu šesťdesiat percent kalov z Hrboltovej. Zvyšok si berú spoločnosti, ktoré ho premieňajú na bioplyn alebo ho používajú na kompostovanie.
„Z meraní, ktoré máme k dispozícii od začiatku roka vyplynulo, že spustenie spaľovania nemá negatívny vplyv na objem tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší a spĺňame limity integrovaného povolenia. Sú dokonca nižšie ako pred začatím spaľovania,“ povedal výrobný riaditeľ ružomberských papierní Vladimír Krajči.
Rovnako v norme sú podľa Krajčiho aj merania ďalších látok, ako chlorovodíka a fluorovodíka.
Skúšobná prevádzka má trvať do marca 2015. Papierne chcú požiadať inšpekciu o vydanie stáleho povolenia skôr, keď uzavrú aktuálny kalendárny rok a budú mať k dispozícii sumárne čísla a výsledky meraní.
Stúplo množstvo popola
Na druhej strane papierňam narástol objem produkovaného popola. Biokal sa spolu s drevnou hmotou síce spáli, ale stále zostáva popol, ktorého je mesačne o 150 ton viac.
Popol zatiaľ ukladajú na skládku. Krajči ubezpečil, že popol zo spaľovania biokalov nie je nebezpečný odpad. „Hoci boli obavy z prítomnosti chrómu, rozbory ukázali, že kal sa spaľuje dobre a obavy boli neopodstatnené,“ doplnil.
Papierne popol skládkujú, rozmýšľajú ale aj o jeho ďalšom využití. „Premýšľali sme, že ho ponúkneme betonárkam ako prímes do betónových zmesí. Popol sa dá využiť aj v lesnom hospodárstve. Možností je veľa,“ dodal Krajči.
