VÝCHODNÁ. Prečo by práve legenda o Jurajovi Jánošíkovi nemala byť výnimkou? Ak si premietneme Jánošíka, ako filmového hrdinu, zistíme, že doteraz vzniklo už šesť filmových verzií a jeho dievčina či milá, má v každej snímke iné meno.
V tomto príspevku sa však chceme venovať predovšetkým prvej profesionálnej slovenskej filmovej herečke Zlate Hajdúkovej, no bez pripamätania iných Jánošíkových filmových lások to akosi nejde.
Filmový Jánošík z roku 1921
Emília Tiršelová, neter filmára Jána Závodného, v denníku Nový deň v októbri 2001 spomenula: „Brezovan Samuel Tvarožek napísal bratovi Štefanovi do Prešova, kde mali amatérske divadlo Rozmajrín, aby vybral ochotníkov pre filmovanie a zabezpečil rekvizity. Už v Amerike si Siakeľ pre postavu Aničky vybral podľa fotografie Máriu Fábryovú.“
A tak Mária Nováková - Fábryová získala prívlastok prvá slovenská filmová herečka, veď s filmom sa stretla prvýkrát. Vraj jej kamera naháňala dokonca aj strach.
Táto predstaviteľka Jánošíkovej milej Aničky v Siakeľovom nemom filme Jánošík z roku 1921 sa narodila 18. decembra 1900 v Martine v rodine obchodníka Jozefa Fábryho a Márie, rodenej Hraškovej, pochádzajúcej zo šľachtického rodu z Kláštora pod Znievom.
V roku 1923 sa vydala za notára Pavla Nováka, primátora Košíc, s ktorým sa zoznámila počas štúdií na Štátnom dievčenskom ústave v Prešove.
Oba rody, Fábryovci i Novákovci, boli silne národne orientované, z Novákovskej vetvy pochádzala i pracovníčka ženského hnutia Helena Országhová, manželka Pavla Országha Hviezdoslava.
Anička bola jedinou filmovou úlohou Márie Fábryovej, potom sa stala učiteľkou, aktívne pracovala v Živene a v iných kultúrnych a humanitných spolkoch. Zomrela 20. júla 1973 v Dolnom Kubíne.
Hererečka na titulnej strane
O Zlate Hajdúkovej, prvej profesionálnej slovenskej filmovej herečke, sú skutočne iba kusé informácie. Dokonca niektoré pramene uvádzajú, že bola českej národnosti.
„Je viac menej symbolické, že v čase, keď sa realizovala najnovšia verzia filmového príbehu o Jánošíkovi, zavŕšila na konci novembra 2002 svoj život prvá profesionálna slovenská filmová herečka Zlata Hajdúková – Suchánková, predstaviteľka Anky zo zvukového filmu Jánošík v réžii Martina Friča a v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom. Bola to herečka na titulnej strane,“ napísal Drahomír Šišovič v roku 2003 na film.sk.
Scenárista a neskorší režisér Otakar Vávra si v tridsiatych rokoch 20. storočia poťažkal: „Našim filmom chýba predovšetkým dostatok ľudskosti. Vystupujú v nich osoby a nie ľudia, a v tom je veľký rozdiel. Niet v nich ľudských charakterov, niet v nich živých ľudí.“
Zrejme mal na mysli i Fričovho Jánošíka. Veď neskôr i Ernest Štric hodnotil: „Bielikov Jánošík sa vyklenul ako ozajstný ľudový hrdina, ktorý nielen valaškou vrtko narába, ale hlboko v srdci nesie lásku k poníženým a ubiedeným, dokáže ľstivo prekabátiť panstvo a pandúrov, nie je mu vzdialená veselosť a ľúbosť, i keď práve v ľúbostných scénach (s Ankou v podaní Zlaty Hajdúkovej – pozn. aut.) svojím charakterom statických, prejavil sa miestami nedostatok hereckých skúseností.“
Zlata Hajdúková vynikala nevtieravou krásou
Luboš Bartošek v známej publikácii Náš film zasa napísal: „Zlata Hajdúková v roli Anky vynikla nevtieravou krásou a prostotou hereckého výkonu.“
V spomínanej Štricovej monografii sa ešte dozvedáme, že Bielik dostal za filmovanie sedem tisíc korún, jeho partnerka Zlata Hajdúková dve tisíc.
Pôsobenie a kariéra Zlaty Hajdúkovej – Suchánkovej sa viažu k nakrúcaniu na Barrandove v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Vo vtedajšej filmovej produkcii si zahrala čašníčku vo filme Bezdetná v réžii Miroslava J. Krňanského, rolu Verunky v Našich furiantoch réžisérov Vladislava Vančuru a Václava Kubáseka a vo filme režiséra Miroslava Cikána Kráľ ulice diváčku v lóži. Spolu s Jánošíkom účinkovala teda v štyroch filmoch v priebehu dvoch rokoch, 1935 až 1937.
Narodila sa pred sto rokmi vo Východnej
Narodila sa pred 100 rokmi 23. decembra 1914 vo Východnej. Vyrastala v rodine pedagóga, ktorého často prekladali z miesta na miesto.
Do školy chodila v Kežmarku, po čase študovala na hereckom konzervatóriu v Bratislave a potom sa vzdelávala a skúsenosti získavala aj v Prahe, vo Viedni a v Berlíne. Práve z tohto mesta odišla okamžite po otrasnom pouličnom zážitku, vyprovokovanom fanatickými prívržencami nastupujúceho fašizmu.
Zostala síce v Čechách, no v čase okupácie, ani po znárodnení sa už na striebornom plátne neobjavila. Žila v ústraní. Stala sa oporou svojho manžela, ktorého komunistický režim pripravil o majetok. Naplno sa venovala rodinnému krbu. Zlata Hajdúková – Suchánková sa na Slovensko vrátila až začiatkom 90-tych rokov.
Anička, Anka, Maryna aj Barbora
Historici dodnes nedokázali, že dievča po Jánošíkovom boku bola Anička či Anka. Režisér Paľo Bielik si pre Jánošíkovu milú v dvojdielnom filme Jánošík, napríklad, zvolil meno Tereza.
Zahrala ju Lucia Poppová, ktorá sa neskôr stala svetoznámou opernou speváčkou – sopranistkou. Zomrela 16. novembra 1993. V celovečernom animovanom filme tvorcu Viktora Kubala Zbojník Jurko kreslená milá meno nemá.
Známy poľský režisér Jerzy Passendorfer nakrútil 13-dielny televízny seriál Jánošík a objavila sa i jeho kinoverzia. Tu sa Jánošíkove dievča volá Maryna a zahrala ju mladá herečka Eva Lemańská.
Zatiaľ ostatným pokusom o Jánošíka je film poľskej režisérky Agniezsky Hollandovej, kde dvojicu hrajú český herec Václav Jiráček a americká herečka Sarah Zoe Canner ako Barbora.
Autor: Pavol M. Kubiš
