LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Prvý projekt na sprístupnenie Jaskyne mieru predstavili pred päťdesiatimi rokmi. Odvtedy sa vybudoval po prehliadkovej trase betónový chodník so zábradlím. Jaskyňa má pohodlný vstup, len pár krokov od hlavnej cesty vedúcej do lyžiarskeho strediska Jasná.
V jej útrobách sa skrývajú unikáty systému demänovských jaskýň. Pred očami verejnosti zostávajú stále skryté, hoci v nej existuje chodník a do sprístupnenia sa investovalo nemálo peňazí a úsilia.
Sprístupnenie Jaskyne mieru dnes naráža na viacero problémov, ktorých spoločným menovateľom sú najmä peniaze. Chýba osvetlenie, vysporiadanie pozemkov pri plánovanom vstupe ale aj komplikované parkovanie pred jaskyňami.
Pre železnicu mala byť raritou
Demänovskú jaskyňu mieru objavili Stanislav Šrol, Pavol Revay a Peter Droppa v roku 1952 prekopaním z Demänovskej ľadovej jaskyne. Trojica jaskyniarov vstúpila do dovtedy nepoznaných podzemných priestorov monumentálnych rozmerov s nádhernou výzdobou, dokonca našli aj kostru medveďa. Rok na to zorganizovala správcovská organizácia výpravu novinárov do jaskyne a prisľúbili ju sprístupniť.
Susedná Demänovská jaskyňa slobody bola v tom čase mimoriadne navštevovaná, často až na hranici únosnosti. Sprístupnenie Jaskyne mieru ju malo odbremeniť. Prvý návrh na jej otvorenie pre verejnosť predložili speleológovia v roku 1964.
Počítalo sa s kombinovaným vstupom, časť prehliadkovej trasy mala viesť po klasickom betónovom chodníku. Plány boli spočiatku smelé, vážne sa počítalo dokonca so železnicou ako v známej slovinskej jaskyni Postojna. Najskôr mala byť úzkorozchodná, potom jednokoľajová.
Necitlivé, skôr banské, práce
V roku 1969 vyrazili vstup do Mramorového riečiska v Demänovskej jaskyni Slobody. Návštevníci by ním prešli do Jaskyne Mieru cez umelo vytvorenú spojovaciu štôlňu v Suchej chodbe, ktorú dokončili až neskôr v roku 1982. Vyrazili aj výstup z dolinky Vyvieranie, ktorou sa malo vychádzať na povrch.
Hlavné sprístupňovacie práce sa začali koncom sedemdesiatych rokov. Zavedenie železnice do priestorov jaskyne by vyžadovalo veľké zásahy, myšlienky sa vzdali a zvolili klasický spôsob sprístupnenia chodníkom.
Práce, ktoré možno opísať skôr ako banské, ale neboli veľmi citlivé k vzácnemu prostrediu jaskyne. Jaskyňa sa prispôsobovala chodníku a nie chodník jaskyni. Aj pre turbulencie ohľadom správcovstva a prevádzkovania jaskýň aktivity ustali.
Po obnovení Správy slovenských jaskýň v roku 1990 došlo k úplnému zastaveniu prác. Jaskyniari sa zamerali na zmiernenie negatívnych zásahov, ktoré jaskyňa za posledných tridsať rokov podstúpila. Vynášali z jej útrob všetok cudzí materiál, ktorý zostal po baníkoch.
Problémy s užívaním pozemkov na vstupoch
Správa slovenských jaskýň myšlienku otvorenia Jaskyne mieru verejnosti v súčasnosti stále nezavrhla. Prehliadková trasa v dĺžke 2100 metrov po pohodlnom chodníku s prevýšením len 20 metrov má stále šancu očariť návštevníkov.
„S klasickým sprístupnením to ale nevidíme reálne,“ povedal Ján Zuskin, riaditeľ Správy slovenských jaskýň.
Existuje projekt na vybudovanie malého vstupného areálu do jaskyne, ktorý by slúžil ako zázemie napríklad pre sprievodcov alebo predaj vstupeniek.
„Ku komplikáciám pri tomto riešení začalo dochádzať pri vrátení pozemkov v okolí vchodu a východu z jaskyne pôvodným majiteľom. Všetko stojí a padá na financiách. Nedokázali sme sa dodnes dohodnúť na obojstranne prijateľných podmienkach,“ spresnil Zuskin.
V celej dĺžke prehliadkovej trasy sú staré železné zábradlia. FOTO: (MB)
Železné zábradlie časom zhrdzavelo
Ďalším vážnym faktorom, ktorý sa nedá ignorovať, je aj kapacita a spôsob prevádzkovania parkovísk súkromnou osobou pri vstupoch do dvoch sprístupnených jaskýň v doline.
„Práve parkovisko pred Demänovskou jaskyňou slobody malo slúžiť aj návštevníkom Jaskyne mieru,“ vysvetlil.
Prehliadková trasa Jaskyne mieru má takmer v celej dĺžke staré železné zábradlie, vo vlhkom prostredí hrdzavie a budú ho musieť vymeniť za odolné, nehrdzavejúce.
Jaskyniari ale opäť narážajú na problém. Ich príjmy z predaja vstupeniek sú príjmom Štátnej ochrany prírody. Zisk sa im teda nevracia v celej výške a podľa slov riaditeľa Jána Zuskina tým prišli o možnosť výraznejšieho investovania do budovania a modernizácie jaskýň.
Svietili by si vlastnými lampami
Do úvahy dnes preto prichádza nie klasické, ale turistické sprístupnenie jaskyne. Využívali by sa už existujúce chodníky. Chýba ale osvetlenie, návštevníci by si v mohutných dómoch a chodbách niesli osobné svietidlá, ktoré by sprievodcovia dopĺňali výkonnými ručnými reflektormi.
Aby mohli jaskyniari využívať už vyrazený vstup do Mramorového riečiska a výstup v dolinke Vyvieranie, musia sa dohodnúť s majiteľmi pozemkov, po ktorých má viesť povrchový prístup do jaskyne.
„Ak k dohode nedôjde, sú k dispozícii iné varianty trás, no tieto by vychádzali a vracali sa do priestorov bývalého Horského hotela a terajšieho vstupu do Demänovskej jaskyne slobody. Pre fyzickú a časovú náročnosť by bola len pre zdatnejších návštevníkov, pretože veľká časť prehliadkovej trasy by sa zhodovala s prehliadkovým okruhom Demänovskej jaskyne slobody," vysvetlil šéf jaskyniarov.
Ukrýva mnohé demänovské rekordy
Pôvodne navrhovaná trasa vedie popri najväčšom jaskynnom jazere v podzemnom systéme. Práve z Veľkého alebo Těsnohlídkovho jazera v Jaskyni slobody sa v roku 1987 podarilo odčerpaním sifónu prirodzené spojenie s Demänovskou jaskyňou mieru a jej Evičkiným jazerom.
V jaskyni sa nachádza bohatá kvapľová výzdoba, ale aj obrovský sintrový útvar pripomínajúci Dukliansky pomník. Jemnosťou a krehkosťou zas očarujú sintrové brká a jazierka.
Prehliadka priestorov Jaskyne mieru by podľa slov riaditeľa Správy slovenských jaskýň rozšírila chápanie celého vývoja a obrazu demänovského jaskynného systému, ktorý je porovnateľný so známymi svetovými jaskyňami.
Popri jeho časti vyplnenej ľadom v Demänovskej ľadovej jaskyni a bohatej výzdobe v Demänovskej jaskyni slobody by mohli vďaka sprístupneniu uvidieť ďalšie naj, len inou, zážitkovou formou s vlastným osvetlením.
