STANKOVANY. Po tom, čo miestny Sokol na pol roka zmizol z futbalovej mapy, skončil v „trojke“ tretí za Hrboltovou a Valaskou Dubovou.
Teraz súťaž, ktorá pri šiestich mužstvách sa hrá štvorkolovým systémom, má nádejne rozohranú. Aj o tom sme hovorili s predsedom FK Sokola Stankovany Jaroslavom Gašperom.
Uvažujete vážne o II. triede?
- Áno, chceme postúpiť, dostať sa z trojky vyššie. Myslím si, že aj hráčsky káder na to máme. Hoci dosť úzky.
Úvodné kolá, keď Stankovany bok po boku kráčali s Valaskou Dubovou, veštili veľkú bitku týchto dvoch tímov. Pripúšťali ste, že Valaská Dubová z postupového súboja vypadne?
- Veru, s tým nikto nerátal, netajím, práve z nej sme mali najväčšie obavy. Oba zápasy s týmto súperom chlapci zvládli v pohode a vyšli z nich s troma bodmi. Na päty nám ale šliapu Liptovské Revúce, ktoré potvrdzujú, že majú silnejší mančaft ako Dubová.
Navyše, tá v druhej polke jesene pôsobila dosť odovzdane. My sme Liptovské Revúce neodpisovali, akurát otáznik visel nad tým, ako sa po vypadnutí z II. triedy skonsolidujú. Všetko nasvedčuje, že rozhodne sa medzi nami dvomi.
Jediná vaša čiarka v kolónke prehier sa zrodila práve s Revúčanmi, navyše doma (1:2). V čom tkveli príčiny?
- U nich sme vyhrali 0:1, no potom nám to vrátili. Zaslúžene, boli lepší, futbalovejší.
Určite pod náš výkon sa podpísala deň predtým, v sobotu, účasť asi polovice mužstva na svadbe nášho predchádzajúceho predsedu, môjho bratranca Mariána Gašpera. Chlapci po svadbe boli príliš rozkokošení, nesústredení. Proste - ako po zábave.
Takisto Sokol má aj jednu remízu – z 2. kola doma s Liptovskou Osadou (1:1). Asi nečakaná. Čo k nej poviete?
- Len - aby nás na konci tieto dva stratené body nemrzeli.
Aké sú plusy a mínusy súčasného kádra?
- Dovolím si povedať, že jedenásť – dvanásť chlapcov má na to, aby hralo II. triedu. Na nich staviame. Lavička je však oveľa slabšia. Radi by sme mužstvo doplnili, uvidíme, či nám to finančne vydá. Treba však niečo riešiť, prioritou je získať ešte jedného brankára.
Za zmienku určite stojí, že v tíme máme dvoch starších pánov 45-ročného Františka Zrníka, ktorému som odovzdal aj trénersku funkciu a iba o rok mladšieho Miroslava Ondruša. Napriek vyššiemu veku si však svoje uhrajú. Ďalej sú to všetko mladí hráči okolo dvadsať rokov.
Čo je potrebné urobiť pre víťazstvo v III. A triede?
- Veľa závisí od toho, ako sa nám podarí mužstvo poskladať. Veľmi nepríjemné by bolo, ak by dakto vypadol či odišiel za robotou.
Chceme pokračovať v trende z jesennej časti a zbíjať na ihriskách našich najťažších súperov. Zatiaľ sme vonku hrali uvoľnenejšie, naopak, doma akoby chalani cítili zvýšený tlak. Viacerí tvrdia, že mimo Stankovian dokážeme ukázať tiež viac futbalovej krásy.
Oprášme ešte čiernu spomienku na odhlásenie sa zo súťaže v priebehu sezóny 2012/2013. Bol to nevyhnutný krok?
- Nebol som vtedy predsedom, no udialo sa to na žiadosť starostu obce. Dedina sa nachádzala vo finančných problémoch a takto ušetrila 1500 eur, ktoré mali ísť v druhej polovici sezóny do futbalu. To bol jediný dôvod, nič iné za tým nebolo.
Obec nás aj teraz veľmi málo podporuje, sami si musíme zháňať peniaze a sponzorov.
Žiadna sláva, pol roka sa v Stankovanoch nehral futbal. Čo vy na to?
- Keď sa teraz na to pozriem s odstupom času, vravím si, možno tá jar 2013 bola aj na dačo dobrá. Chlapci sa viac zomkli, vytvorili dobrú partiu a nemajú problém prísť ani na spoločnú brigádu. Takto sme si vybudovali aj nové wc na ihrisku. Z hráčov srší veľká chuť, iba neviem, či by ich nezlomilo, ak by sa nepostúpilo. Všetci túžime odísť z III. triedy.
