RUŽOMBEROK. Predchádzajúce 17. kolo stiahlo Ružomberok na chvost tabuľky. Futbalisti spod Čebraťa majú dvojbodový zásek na predposlednú Duklu Banská Bystrica a štyri „puntíky“ strácajú na tretie od konca Zlaté Moravce.
Adama Zreľáka, slovenského reprezentanta do 21 rokov, sme sa opýtali:
Čo prežíva hráč, keď jeho tím padne až na dno tabuľky?
- V prvom rade nás postavenie v tabuľke veľmi mrzí. Odohrali sme viaceré zápasy, ktoré výsledkovo mohli inak skončiť a Ružomberok by sa pohyboval v lige určite vyššie.
Posledné stretnutie s Trnavou sme síce neprehrali, lenže dovtedy posledná Banská Bystrica zdolala Zlaté Moravce a nás preskočila. Máme pred sebou ešte dve kolá a verím, že pred zimou úplne dole nezostaneme.
Pohľad na tabuľku asi celé mužstvo poriadne ťaží. Či nie?
- Za áčko hrám iba druhú sezónu, no čo viem, zatiaľ takto zle ešte Ružomberok nestál. Dalo sa však predpokladať, že pôjde o mimoriadne ťažký ročník, veď po uplynulej sezóne odišli takmer všetci hráči, ktorí mužstvo ťahali.
Sme mladý tím, snažíme sa napredovať a verím, že všetko sa obráti na dobré. Teraz nás čakajú dve stretnutia a potom celá jar. Musíme makať a získať čo najviac bodov.
V Trenčíne, napriek skratu v závere, sa mužstvo vyplo až k heroickému výkonu, no po domácom zápase s Trnavou divák opúšťal štadión sklamaný s predvedenou hrou. Bolo to mdlé, bez iskry a bez šancí. Prečo?
- Zrejme padla na nás deka z predchádzajúcich zápasov. V Dunajskej Strede sme stratili dva body, nasledovala zbytočná domáca prehra so Slovanom (1:2) a o Trenčíne ani nehovoriac. V situácii, v akej sa nachádzame, je mužstvo logicky pod značným tlakom, keďže musí bodovať. V súboji s Trnavou azda každý z nás mal ťažké nohy, a tak chýbala uvoľnenosť. Zámer bol vychádzať z dobrej defenzívy a nakopávať dlhé lopty na vysokého Armanda Manceho. Ten ich však nesklepával, ani nepredlžoval. Preto ho tréner po prvom polčase vystriedal. Celkove nám nevychádzali žiadne brejkové situácie, za celý zápas som raz dostal kolmicu za obranu súpera. Takisto iba v jednom prípade sme vážnejšie vystrelili na trnavskú bránu. To je pramálo.
Od predchádzajúcej asociačnej prestávky sa odohrali štyri kolá a bilancia MFK je veľmi chabá – dve remízy a dve prehry. Čo vás najviac blokovalo?
- Obe prehry boli mimoriadne smoliarske. So Slovanom sme si dali vlastný gól, v závere Boris Turčák z piatich metrov netrafil bratislavskú bránu. O Trenčíne škoda hovoriť. Keď prebiehala 89. min., pozrel som sa na tabuľu, na stav 2:3. Ani som sa poriadne nestihol otočiť a už bolo 4:3. Šťastena sa úplne od nás odvrátila, no aj taký je futbal.
Aký vplyv majú nepriaznivé výsledky na atmosféru v kabíne?
- Po každom zápase, ktorý nevyjde, je nálada zlá. Ku koncu týždňa sa snažíme na predchádzajúci výsledok zabudnúť a myslieť len na najbližší zápas. Prehra v Trenčíne pekne s nami všetkými zamávala, ťažko sme sa z nej spamätávali.
Nikto nemohol čakať, že výrazne omladený Ružomberok bude atakovať vrchné priečky v lige, no nepredpokladal sa ani takýto scenár. Ako ste to vy videli?
- Veru, poslednú priečku som si nepripúšťal. Keby sa nebolo postrácalo toľko bodov, pokojne sme sa mohli pohybovať v strede tabuľky.
Pre Ružomberok sa začal tvrdý boj o záchranu, súhlasíte?
- Áno. Hoci v jarnej časti je na programe menej, len trinásť kôl, ešte veľmi veľa bodov je v hre. Treba ísť od zápasu k zápasu a naše herné zlepšenie premietnuť aj do výsledkov.
Myslíte, že to už do konca sezóny bude vaša naťahovačka s Banskou Bystricou o poslednú priečku?
- Zatiaľ to tak vyzerá. Ja však verím, že v ďalších zápasoch Duklu nielen predstihneme, no jej aj odskočíme a nenamočíme sa do boja o ligovú existenciu.
Ako naložíte so záverom jesene – teraz v sobotu v Podbrezovej a o týždeň v Košiciach?
- Do oboch zápasov musíme dať sto percent. V Podbrezovej chceme jednoznačne vyhrať, aj doma sme ju zdolali. Košice v súčasnej situácii sú takisto hrateľným súperom, s ktorým sa dá uspieť.
V aktuálnej sezóne tróni pri vašom mene šesť gólových čiarok. Koľko ich ešte do zimy pribudne?
- Nejaký gól by som rád pridal, verím, že sa mi to aj podarí.
