LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA. Tamojším futbalistom medzi prstami unikol (po reorganizácií súťaží) posun z bývalých majstrovstiev regiónu do III. ligy.
V Liptovskej Štiavnici sklamanie rýchlo rozdýchali a verejne ohlásili druhý pokus. Ten podmurovali posilnením kádra. Jednou z väčších „rýb“, ktorú v lete Družstevník ulovil, je skúsený 33-ročný futbalový harcovník Miroslav Latiak. S bývalým hráčom Ružomberka, Rimavskej Soboty, Liptovského Mikuláša, no aj exotického singapurského Geylang United či mjanmarského Ayeyawady United, sme hovorili o štvrtoligovej štiavnickej jeseni a i o ňom samom.
Za rok 2013 ste boli ocenený ako najlepší hráč Tatrana Liptovský Mikuláš, no po tohtoročnej jari nečakane skončila vaša misia v tomto druholigovom klube. Z akých dôvodov?
- Na takúto otázku neviem odpoveď, to sa musíte spýtať funkcionárov Tatrana. Asi už neboli s mojimi službami spokojní.
Zažívali ste veľké sklamanie?
- Ani nie, skôr prekvapenie.
Aké pohnútky vás viedli prestúpiť do Liptovskej Štiavnice?
- Oslovil ma tréner mužstva František Mikuláš, s ktorým sa dlho poznám, ešte z ružomberských liet, keď som ako dorastenec bol preradený do A mužstva, kde on hrával.
Možno povedať, že v danej situácii vám štiavnická ponuka prišla aj vhod?
- Myslím si, že nie som ešte taký starý, aby som si nenašiel angažmán i vo vyššej súťaži, lenže už ma nelákalo niekde cestovať a byť odlúčený od rodiny. Keď mi klub našiel zamestnanie, nebol dôvod nad ponukou ani váhať.
Neškrel vás pád o dve súťaže nižšie?
- Priznám sa, v prvom momente ma to aj zamrzelo, no išlo iba o chvíľkovú záležitosť. Navyše, v Liptovskom Mikuláši som nemal také podmienky, za ktorými by mal človek smútiť. Ešte raz, som šťastný, že môžem byť doma.
Desať víťazstiev, dve remízy a len jedna prehra. Taká je jesenná vizitka Liptovskej Štiavnice. Dá sa hovoriť o maximálnej spokojnosti?
- Podľa mňa máme za sebou vydarenú polovicu sezóny, len s minimálnymi bodovými stratami. Možno remíza na ihrisku predposledného Kysuckého Nového Mesta (2:2) v záverečnom kole nás nectí.
K samotnému zápasu sa mi však ťažko vyjadruje, chýbal som pre zranenie, a tak som nemohol chlapcom pomôcť. Ešte k tej spokojnosti. Keď sa na vysokých školách začal nový semester, poklesla účasť na tréningoch. S tým však nič nenarobíme, takisto s absenciami pre pracovné povinnosti.
Ako by ste charakterizovali súčasný káder Družstevníka?
- Ako perspektívny mančaft s viacerými mladými chalanmi. Nenájdete tu hráča, ktorý by už bol po futbalovom zenite. Máme najlepšie mužstvo v súťaži, dovolím si povedať, že až príliš silný káder na IV. ligu.
Keby chalani mali dostatok osobného času na tréningový proces, v takomto zložení by sme v pohode mohli hrať aj o horné priečky v III. lige. Žiadne mužstvo v našej skupine nemá takých hráčov ako je Martin Labaška či ja.
Druhú ligu si už zahral aj Tomáš Gejdoš a medzi nami sú tiež viacerí chlapci, ktorí prešli dorasteneckými kategóriami v Ružomberku.
Takže Liptovská Štiavnica je jednoznačne predurčená pre III. ligu?
- Tak znie predsezónny cieľ a zatiaľ mužstvo kráča v jeho ústrety. Som presvedčený, že ak kolektív zostane pokope, postupovú úlohu splníme.
Napriek tomu, že doterajší trojbodový náskok pred Tvrdošínom nič neznamená. Tvrdošín je súper, ktorý určite bude hrýzť až do konca. Ide o ňom chýr, že silou mocou chce do tretej ligy. No verím, že na jar sa prejaví náš kvalitnejší hráčsky potenciál.
Ešte otázka na záver, akú úroveň dosahuje štvrtá najvyššia súťaž?
- Keď to porovnávam z druhou ligou, tak musím povedať, že slabú. To je však iba jeden uhol pohľadu. Absolútne sa to nedá tvrdiť.
Mužstvá v IV. lige hrajú, na čo majú, podľa toho, ako sú vyskladané a podľa vytvorených podmienok. Už som to povedal, futbalovou kvalitou my vyčnievame.
