LIPTOV. Alkohol v Liptove poznali už dávno Kelt, aj Slovania. Vedeli, že kvalitnú pálenku vyprodukujú len z kvalitného ovocného kvasu.
Akosť pálenky závisí od zberu i úpravy ovocia, prípravy na kvasenie, ale aj od čistoty kvasných nádob, ktoré nemožno celkom zaplniť.
„V deň narodenín mojej dcéry Sone som otvoril fľašku, v ktorej starla pol storočie slivovička. Ďalšiu otvoríme v roku 2018 na synovu polstoročnicu a po osemdesiatich rokoch starnutia otvoria slivovicu moje vnúčatá v roku 2044,“ povedal Jozef Taraba, znalec spracovania sliviek, striedmy, ale náročný degustátor slivovice.
J. Taraba si myslí, že z ovocia, dozretého v Liptove, nemožno vypáliť pálenku takej kvality ako na Považí. Jeho dedo, otec i brat sa venovali nielen výrobe sudov a dieží v rodnej Beluši pri Púchove, ale aj páleniu alkoholu zo sliviek. Dedko Juraj pálil pálenku pod Tlstou horou pri Ilave v horskej osade.
„Vždy sa zišlo zopár chlapov, ale veľa pálenky málokedy vypálili. Vypili ju, pokiaľ dopálili. Jedinou kontrolou boli ženy, lebo vtedy v studničke ubudlo vody na chladenie pri pálení. Ženy nemohli prať a napájať dobytok a nadávali,“ spomenul J. Taraba.
Bohaté skúsenosti z výroby dieží po otcovi, ale aj slivovice pri pálení v belušskej pálenici pri Púchove, mu zostali. Vraví, že existujú iba tri druhy slivovice. Dobrá, zlá a nepitná. Na vypálenie dobrej slivovice treba mať kvalitný kvas.
„Majču, ako vraveli u nás. Slivky nekvasíme v kovových sudoch ani v sudoch použitých na uskladnenie chemikálií. Musia byť hygienické. Najlepšie sú dieže zo smrekového dreva. Sú lacné a ľahké. Ideálne sú sudy z duba. Výroba dieže si vyžaduje zručnosť, veď každá dúžka (časť) má 6 rozmerov. Nie je to len dĺžka, hrúbka a šírka, ale aj určité uhly a sklony. Aby presne zapadla medzi obruče. Ak už to musí byť umelá dieža, dajú sa spojiť dve do seba. Vzduch v dvojitom dne a stenách udržuje lepšie konštantnú teplotu,“ vraví J. Taraba.
Dôležitá je kvalita sliviek
Podľa neho je dôležitá kvalita sliviek. Pri viac než desiatich percentách nahnitých sliviek destilát stráca na kvalite. Ovociu treba dopriať čo najviac slnka a otriasať ich až pred prvými mrazmi. Ideálne sú slivky, na ktoré celý deň svieti slnko.
„Slivky zbavujem stoniek, do suda dávam len zdravé, všetky v jeden deň. Ak chceme dobrú slivovicu, nemôžeme miešať slivky s iným ovocím, liať do nich pokazené kompóty, pridávať cukor. Skladujem kvas 6 až 8 týždňov v odvetranej miestnosti pri teplote nad 10 stupňov Celzia,“ ozrejmil J. Taraba.
Dodal, že v roku, v ktorom slivky vykvasili, ich nepáli. Do pálenice ich odvezie až na budúci kalendárny rok, aby kvas prešiel mrazom.
Alkohol musí vytekať pomaly
Dôležitý je postup v pálenici. Pred naliatím kvasu do kotla si všíma, kto a čo predtým pálil. Kotol musí byť dôkladne čistý.
Rýchle pálenie slivovice v páleniciach, kde sa nepoužíva na kúrenie drevo, ale plyn s vyššími teplotami, je príčinou toho, že do trubiek sa dostane metanol. Teplota kotla je dôležitá, ale ešte dôležitejšie je rovnomerné, pomalé vytekanie alkoholu.
Dôležitý je pomer medzi ukapmi a dokapmi k alkoholu. „V tejto fáze pálenia sa robí najviac chýb, lebo lakomí dopaľujú na 2 až 0 percent, ale dlhoročné skúsenosti ukazujú, že ak chceme vypáliť dobrú slivovicu, mali by sme skončiť medzi 18 až 20 percentami. Zvyšok treba vyliať. Percento alkoholu upravujeme vodou, destilovanou alebo z prameňa, skontrolovanou hygienikom. Ak slivovicu pijeme hneď po vypálení, odporúčam ju riediť pod 52 percent,“ povedal J. Taraba.
Málokedy sa spýta páleničiar, či chceme destilát skladovať dlhodobo. Ak áno, musí byť obsah alkoholu nad 52 percent.
Pri uskladňovaní slivovice v dubových sudoch treba rátať s takzvanou anjelskou daňou, teda stratou najmenej troch až piatich percent z objemu za rok.
Pred uzavretím nádoby treba 4 až 5 dní slivovicu cez sitko lebo gázu vyvetrať.
„Ja vetrám až jeden mesiac a po piatich rokoch od uskladnenia sa moja belušská slivovica stáva vyhľadávaným aperitívom doma i v zahraničí.
