Pondelok, 18. december, 2017 | Meniny má Sláva, Slávka
Pridajte si svoje mesto

Janko Silan prežil vo Važci štyridsať plodných rokov

V medzivojnovej literatúre, najmä v rokoch 1935 až 1945, zohrala významnú úlohu Slovenská katolícka moderna. Osobitná básnická skupina sa sformovala začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia.

Jeden z organizátorov storočnice Janka Silana Mons. Anton Tyrol (vpravo) a spisovateľ a znalec diela J. Silana Štefan Packa.Výstavu pripravila Slovenská národná knižnica v Martine, premiéru mala v Spišskej Kapitule, odtiaľ ju preniesli do Diecéz(Zdroj: ARCHÍV Š. P.)

Spolok svätého Vojtecha v Trnave vydal v roku 1933 Antológiu mladej slovenskej poézie, v ktorej mali výrazné zastúpenie predstavitelia formujúcej sa katolíckej moderny: Janko Silan, Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Ján Haranta, Svetloslav Veigl, Pavol Ušák Oliva a Mikuláš Šprinc.

Cesta k moderne nebola pre ambicióznych básnikov – kňazov jednoduchá. Keďže ich svetonázor, ktorý ich zjednocoval, bol teologický, museli hľadať takú cestu v spleti moderných literárnych prúdov, s ktorou by sa mohli stotožniť ako básnici a kňazi.

Orientovali sa na spiritualistickú koncepciu, budujúcu na kresťanskom humanizme. Na ich tvorbu vplýval i symbolizmus a z avantgardných smerov inšpirácie prichádzali najmä z Francúzska, od Henri Bremonda, jezuitského estetika, predstaviteľa takzvanej čistej poézie. Aj surrealizmus a poetizmus im ponúkali nové výrazové prostriedky. Inšpirácia prichádzala aj z Čiech.

Piráti krásy podnikali útoky na básnické slovo

Práve do Prahy, do súťaže poézie, poslal mladý kňaz Janko Silan svoj rukopis prvej zbierky básní. Porota vyhlásila, že v súťaži je najlepším básnikom. Za víťazstvo dostal odmenu – možnosť vydať samostatnú knihu básní. Tak sa zrodil v roku 1936 Silanov básnický debut, zbierka Kuvici, za ktorú ho odmenili Cenou Českej akadémie vied a umení.

Termín Piráti krásy vznikol na pôde kňazského seminára v Spišskej Kapitule, kde Janko Silan študoval teológiu v rokoch 1936 až 1941. V tom období sa zišla na Spišskej Kapitule skupina podobne zmýšľajúcich bohoslovcov, ktorí sa angažovali v zmodernizovaní slovenskej literatúry.

Okrem Janka Silana do skupiny patrili aj Pavol Ušák Oliva, Mikuláš Šprinc, Štefan Schelling a Ján Kováč. Autori objavovali krásu, ktorú vie priniesť iba pravda. Ich zaujatie krásou bolo také intenzívne, že svoju skupinku nazvali Piráti krásy.

Filozofiu krásna, nielen skupinky Pirátov krásy, ale celej katolíckej moderny sformuloval jeden z nich, Pavol Gašparovič Hlbina: „Krása je najvyšším a večným ideálom života a bytia, je zmyslom života, je koreňom a podstatou každej lásky na nebi i na zemi. Moc krásy je veľká, zážitky udržujú človeka v živote nad hladinou všednosti. Umenie sa mení, ale krása je večná!"

Piráti na rozbúrenom mori napádali bárky, aby sa zmocnili bohatstva. Piráti krásy podnikali útoky na moderné básnické slovo, aby čitateľom prinášali radosť, ľudskosť a pokoru!

Komunistický režim po roku 1948 násilne umlčal básnikov katolíckej moderny. Viacerí sa utiahli do dedinských fár, kde tvorili bez možnosti publikovania, iní sa ocitli v pracovných táboroch, niektorí emigrovali.

Vytúženej slobody ducha a prelomového roka 1989 sa dožila len malá skupina: Svetloslav Veigl, Ján Motulko, Gorazd Zvonický, Karol Strmeň a Štefan Sandtner. Dnes už nežije nikto z nich. Ostalo však po nich dielo, ktoré je živé svojím posolstvom lásky a dobra.

Dramatický osud Janka Silana

Janko Silan, vlastným menom Ján Ďurka, sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre. Ako kňaz pastoračne pôsobil v Ždiari, Liptovskom Hrádku, Dovalove a dlhodobo, až do svojej smrti v roku 1984, vo Važci. Jeho život i tvorbu ovplyvnila chudoba, vážna choroba očí a nečakaná smrť milovanej matky.

Na Slovensku vydal v rýchlom časovom slede šesť kníh poézie. Posledná vyšla v roku 1948. Ako básnik neprijateľný pre komunistický režim nesmel Janko Silan od roku 1949 publikovať. Ani v Katolíckych novinách.

Takmer po 20 rokoch, v čase politického a spoločenského uvoľňovania, sa básnik vracia do literatúry. V druhej polovici 60. rokov mu vyšiel výber z jeho poézie Sám s Vami (1967), bibliofílie I. - IV. a básnická zbierka Oslnenie.

Štefan Packa inscenoval pásmo Silanovej poézie

V máji 1968 v celoslovenskej premiére Štefan Packa v Kežmarku inscenoval pásmo jeho poézie. Vydané knihy i vydarená inscenácia za účasti básnika boli prelomom v návrate Janka Silana do kultúry. Stal sa členom výboru Zväzu spisovateľov Slovenska a zúčastnil sa na konferencii Zväzu, kde predniesol prejav. Važecká fara ožila častejšími návštevami literárnych druhov.

Žiaľ, po okupácii v auguste 1968 a normalizácii nastalo nové umlčanie básnika. Stal sa znova nežiaducim autorom. Prestal byť členom výboru Zväzu slovenských spisovateľov. Na vydanie pripravená zbierka Ja som tma i svitanie, nevyšla. Rovnaký osud postihol aj rukopis románu Dom opustenosti, ktorý vyšiel až po jeho smrti, v roku 1991. Znova nesmel publikovať v časopisoch a novinách.

Život na fare mu opäť znepríjemňovali eštébáci. Jeho básnická zbierka Katolícke piesne z Važca vyšla v strojopisnom vydaní v Batizovciach v roku 1980.

Životný príbeh Janka Silana sa zavŕšil v jeho važeckej fare, v tom Dome opustenosti, kde zomrel 16. mája 1984 vo veku nedožitých 70 rokov.

Rekviem za priateľov a Medzidobie

Katolícka univerzita v Ružomberku vydala k storočnici Janka Silana výber z publikovaných i nepublikovaných textov s názvom Medzidobie. Knihu ilustroval grafikami Stano Dusík, editorkou je Edita Príhodová. Súčasťou publikácie je CD, ktoré obsahuje 18 básní Janka Silana v prednese Štefana Bučku a 5 hudobných skladieb v podaní Schola cantorum Katolíckej univerzity.

Rekviem za priateľov je názov ďalšej básnickej zbierky, ktorá vyšla k storočnici Janka Silana. Zaujímavý je jej vznik: organizátorská skupina osláv zavítala aj do farnosti Poprad, kde u dekana Andreja Opartyho objavili mnoho básní Janka Silana, ktoré dekanovi zanechal posledný zo žijúcich Pirátov krásy, jeho priateľ a farár vo Východnej Ján Kováč.

Organizátori sa rozhodli vydať básnickú pozostalosť ako jedinečnú knihu pri príležitosti osláv jubilea Janka Silana v novembri 2014.

Kultúrny rok Janka Silana

Na svojho prvého rímskokatolíckeho farára Janka Silana vo Važci spomínajú často, veď tam prežil tridsaťpäť rokov. Tento rok si ho duchovní, veriaci i verejnosť pripomenuli v rámci Kultúrneho roka Janka Silana.

„Myšlienka usporiadať Kultúrny rok Janka Silana vznikla na važeckej fare počas stretnutí kňazov, pôsobiacich vo farnostiach Hybe, Východná a Važec. Spolu s priateľmi Ľubomírom Hajdučíkom a Stanislavom Misálom sme sa rozhodli dôstojne si uctiť pamiatku a odkaz Janka Silana, ale aj ďalších kňazských osobností, ktoré účinkovali v našich farnostiach, bývali a žili na našich farách,“ povedal Cyril Hamrák, správca farnosti Važec.

Iniciatívu mladých kňazov podporili aj generálny vikár Biskupského úradu v Spišskej Kapitule Mons. Anton Tyrol a spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Od 24. novembra 2013 do 24. novembra 2014 v mesačných intervaloch organizovali vo Važci Večery Janka Silana.

Storočnica od narodenia a tridsať rokov od úmrtia

Ostatný Večer Janka Silana v novembri tohto roku bol slávnostný. Storočnicu jeho narodenia a 30. výročie úmrtia si účastníci pripomenuli pietnym aktom pri hrobe Janka Silana na važeckom cintoríne.

Potom sa v Diecéznom centre voľného času uskutočnila vernisáž výtvarného projektu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Výstavu s názvom Slávme to spoločne pripravili literárni vedci Peter Liba a Augustín Maťovčík.

V príhovore vedecký tajomník Matice slovenskej Peter Cabadaj zdôraznil: „Básnika, prozaika a prekladateľa Janka Silana môžeme bez akýchkoľvek pochybností vnímať ako nezameniteľnú osobnosť, ktorá dala slovenskej literatúre a kultúre silný inšpiračný a rozvojový impulz, a svojím životným príbehom a dielom sa stala symbolom našej duchovnosti a kultúrnosti."

V programe vystúpil aj folklórny súbor Haviar z Rožňavy s pásmom poézie a ľudových piesní. V Kostole klaňania sa Troch kráľov sa uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka.

Janko Silan v duchovných dimenziách kultúry

Literárne informačné centrum v Bratislave, Biskupský úrad v Spišskej Kapitule, Slovenská národná knižnica v Martine, Katolícka univerzita v Ružomberku a Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule boli organizátormi vedeckej konferencie k storočnici narodenia Janka Silana. Uskutočnila sa v Spišskej Kapitule v dňoch 20. a 21. novembra tohto roku.

Medzi prednášajúcimi boli zastúpení slovenskí literárni vedci, básnici, spisovatelia a znalci Silanovho diela. Ústrednou témou ich prednášok bola myšlienka: Janko Silan v duchovných dimenziách kultúry. Z liptovského regiónu predniesla Edita Príhodová z Katolíckej univerzity prednášku na tému Inšpirácie M. R. Rilkeho v tvorbe Janka Silana. Mons. Jozef Tyrol, niekdajší správca fary v Liptovskom Mikuláši, v súčasnosti generálny vikár Biskupského úradu v Spišskej Kapitule a jeden z organizátorov osláv storočnice Janka Silana zaujal poslucháčov témou Kultúra ako najvhodnejší priestor pre evanjelium.

Spisovateľ Štefan Packa, osobný priateľ Janka Silana a znalec jeho diela predniesol prednášku na zaujímavú tému: Piráti krásy a katolícka moderna. O poslaní kultúry v súčasnom svete prehovoril Mons. Melchor Sánchez de Toca z Vatikánu, ktorý je členom pápežskej komisie pre kultúru. V diskusii rezonovali aktuálne problémy kultúrneho diania. Organizátori konferencie vydajú zborník prednášok v podobe knihy.

V závere konferencie vystúpil Cyril Hamrák. Sformuloval duchovný odkaz Janka Silana do dnešných dní: „Napriek opustenosti, ktorú opísal v prozaickom diele Dom opustenosti, to bol človek, ktorý spájal ľudí, vytváral miesto pre dobrú spoločnosť, šíril kultúrnosť. Mali by sme sa vrátiť k podobnému prežívaniu. Nachádzať cesty a kráčať za duchovným bohatstvom národa a človeka v ňom. Tým objaviť seba, svoju dôstojnosť a poslanie. Zdá sa, že byť Pirátom krásy je poslanie pre dnešnú dobu. V tomto boli Silan a jeho priatelia nadčasoví. Ideologický súboj dobra a zla v akejkoľvek forme trvá neustále a duchovné hodnoty potrebujeme stále nanovo objavovať!"


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  3. D. Kucharčík odchádza 238
  4. Tomáša zatkli pre drogy 207
  5. Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko 156
  6. Sapara by hokej pridal aj do tréningu futbalistov 109
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 89
  8. Zmeny v autobusoch 69
  9. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 69
  10. Tatran oslávil prelomový rok 69

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

D. Kucharčík odchádza

Dušan Kucharčík bol 
neodmysliteľnou súčasťou obrany. 23-ročného stopéra sme vyspovedali ihneď po oznámení veľkej správy.

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko

V internetovom hlasovaní podporili projekt nielen domáci, ale aj obyvatelia okolitých obcí a Liptovského Mikuláša.

Blízke regióny

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Mesto ide riešiť problémové križovatky

Najhoršia situácia je na Huštáku, medzi Mestským parkom a Slovenkou a pri kruhovom objazde blízko Lidla smerom na Podlavice.

Vo Vrútkach zachraňovali topiacu sa srnku

Na podnet občana, ktorý videl v rieke Turiec topiacu sa srnku, začal boj o jej záchranu.

Všetci záchranári budú pokope. Toto robí obec

Hasiči, zdravotníci aj horská služba budú pod jednou strechou. Obec stavia multifunkčnú budovu pre všetky tri záchranárske zložky.

Ohňostroje už dostali pravidlá. Pozrite sa, aké

Používanie ohňostrojov v metropole Bielej Oravy upraví nové nariadenie. Jeho porušenie môže vyjsť až 500 eur.

Všetky správy

Velez-Zuzulová: Išla som do niečoho, čo sa doteraz nikomu nepodarilo

Som športovkyňa, ktorá sa nikdy neuspokojí s tým, čo dosiahla, hovorí slovenská slalomárka.

Fico dal opäť prednosť sebe, a kto je užitočný idiot politiky

Robert Fico si už musí poslušnosť svojich poslancov i partnerov vynucovať krajnými prostriedkami

Švajčiari otvorili najstrmšiu pozemnú lanovku na svete

Pozemná lanovka prejde prevýšenie 744 metrov.

Hlavné centrum džihádistov? Je hneď za hranicou

Viedeň sa stala bránou radikálov, ktorí cestovali do Sýrie aj Iraku. Niektorí sa vracajú.

Dravecký nebol v stave, aby mohol hrať a trénovať, tvrdí Šatan

Nechceme zlyhanie jedného hráča rozoberať a zakryť dobré výkony celého mužstva, vraví generálny manažér reprezentácie.