LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, PRAHA. Porotu na Medzinárodnom festivale outdoorových filmov v Prahe zaujal film Slepá dôvera.
V rámci neho premietli takmer stovku najlepších filmov z celého sveta. Autor Rasťo Hatiar povedal, že cenu Grand prix považuje za prestížnu, pretože festival patrí medzi najväčší svojho druhu v Európe. „Veľmi ma potešilo, že z toho množstva práve ten náš film zaujal porotu najviac,“ spresnil liptovský filmár.
Vyšli aj Castor, Gerlach a Elbrus
Okrem hlavnej ceny získala Slepá dôvera aj cenu televízie NOE. R. Hatiar sa tak v dvanásťročnej histórii českého festivalu stal po Pavlovi Barabášovi len druhým slovenským oceneným režisérom. „P. Barabáš ale na rozdiel odo mňa získal už štyri takéto ceny,“ doplnil s úsmevom filmár.
Film sa prvýkrát objavil na plátne pred očami liptovskej verejnosti na Maxihorskom dedinskom festivale v Dúbrave. Približne pred rokom ho tam organizátori aj pokrstili.
Slepá dôvera je príbeh Juraja Prágera o splnenom sne. Slepému mladíkovi sa v sprievode horolezca Zoltána Pála podarilo vystúpiť na najvyšší alpský vrchol Mont Blanc.
No neskôr vyšiel aj ďalšie krásne kopce. Castor, Gerlachovský štít a naposledy aj na Elbrus. Film Slepá dôvera je príbehom nevidiaceho chlapca, ktorý bojuje so svojím osudom aj tým, že sa pokúša vystúpiť na najvyššiu horu Európy Mont Blanc.
Následkom diagnózy zrak stratil úplne
Juraj Práger bol normálne zdravé dieťa, vyrastal v milujúcej rodine. Keď prichádzal do puberty, tak sa mu prudko zhoršil zrak. Lekári chlapcovi diagnostikovali zápal zrakového nervu. No oveľa zdrvujúcejšie pre neho bolo konštatovanie lekára, že ochorenie sa liečiť nedá.
Keď sa to Juraj dozvedel, nemal chuť žiť. Navyše ho to postihlo v tom najhoršom veku. Následkom diagnózy postupne v priebehu niekoľkých rokov zrak stratil úplne. Keď mal devätnásť, rozoznal už len svetlo a tmu.
Zmysel našiel vďaka rodine a priateľom
V ťažkých chvíľach mu bola veľkou oporou rodina a kamaráti. Vďaka nim opäť našiel zmysel života a začal robiť veci, ktoré pre nevidiaceho človeka neboli celkom bežné. Pred pár rokmi Jurajovi jeho najlepší kamarát Kosťo navrhol, či by nešli spolu na najvyššiu horu Európy Mont Blanc.
Aj počiatočným zamlčaním dôležitých súvislostí Kosťo nahovorili horolezca Zoltána Pála, aby ich na Mont Blanc sprevádzal. Film je strhujúcim príbehom o prekonávaní samého seba a o pozitívnom prístupe k životu.
Liptovský filmár R. Hatiar mal na starosti nielen kameru, ale aj réžiu. Oslovil ho Bratislavčan Zoltán Pál, ktorý bol organizátorom a zároveň vodiacim horolezcom nevidiaceho Juraja.
„Zo Zolom som sa nikdy predtým nevidel a nepoznali sme sa. Keď mi raz zazvonil telefón, predstavil sa mi a povedal, že o mne počul, vraj som filmár. Opýtal sa ma, či by som sa nepustil do filmovačky o výstupe nevidiaceho Juraja na Mont Blanc. Neváhal som,“ zaspomínal liptovský filmár.
Zároveň si ale nevedel predstaviť, ako sa môže človek, ktorý nič nevidí, dostať na takúto relatívne náročnú horu.
Vybrali si z troch trás tú najťažšiu
Tím, ktorý vystúpil na Mont Blanc, tvorila štvorica, horolezec Zolo Pál, nevidiaci Juraj Práger, Jurajov kamarát Konštantín Kocian a filmár Rasťo Hatiar.
Rasťo povedal, že boli skutočne skvelá partia a sadli si hlavne ľudsky. Najťažšie pre neho ale bolo, že nešiel len ako filmár, ale bol plnohodnotným členom tímu.
„Zolo istil Juraja a ja som istil Kosťa. Občas v ťažkých situáciách som ani nepomyslel na to, že vytiahnem kameru. Radšej som sa sústredil na výstup a istenie spolulezca. Vybrali sme si najťažšiu z troch dostupných trás z Aguile de Midi. Počas výstupu sme zažili dve vážne situácie, kedy Juraj spadol. Vtedy som sa naozaj obával, či to dobre dopadne,“ opísal filmár nepríjemné situácie.
Doplnil, že niektoré momenty preto počas výstupu nestihol, dotáčal ich v slovenských Roháčoch. Expedícia sa nakoniec podarila a navyše celá partia potom vystúpila aj na Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách.
Na vrcholovom hrebeni videli vidmo
Výstup na Gerlach mal pre nich takmer mystickú atmosféru. Zažili čosi symbolické, keď na vrcholovom hrebeni videli vidmo. Zriedkavý optický úkaz, ktorý môžu vidieť ľudia v horách len párkrát za život alebo vôbec.
„Predstavte si, že Juraj, ktorý nevidí, ide prvýkrát na Gerlach a v Tatrách bol len párkrát za život, a hneď má to šťastie stretnúť sa s takýmto jedinečným úkazom,“ povedal Rasťo.
Juraj je silne veriaci človek. Vidmo síce pre svoj hendikep nevidel, ale partia mu ho opísala takto: „Predstav si siluetu postavy v hmle, ktorá má okolo hlavy akúsi svätožiaru, niečo ako kruhovú dúhu z viacerých farieb.“
Slepá dôvera ale nie je len o dvoch Jurajových výstupoch. Tie sú len hlavnou dejovou líniou, z ktorej vychádzajú akési malé odbočky do Jurajovho bežného života, bežných situácií. „Takúto dramaturgickú skladbu som zvolil preto, aby to nebolo len o výstupe, chcel som dať divákom možnosť po napätí trošku sa uvoľniť, oddýchnuť si, rozveseliť sa. Chcel som, aby sa dokázali stotožniť s hlavným hrdinom, dokázali ho pochopiť a sympatizovali s ním,“ opísal filmársky postup.
Za rok získal niekoľko ocenení
Zámer sa Rasťovi podaril. Už počas premiéry na prestížnom Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade získal cenu Za inšpiratívny príbeh človeka, ktorý vďaka entuziazmu a tímovej spolupráci odoláva svojmu osudu.
Na festivale Hory a mesto ocenili zobrazenie posúvania limitov nečakaným smerom. Filmár si odniesol cenu Literárneho fondu pre najlepší Slovenský film s horskou tematikou.
Na Medzinárodnom festivale horských filmov v Macedónsku získal špeciálnu cenu poroty. Tá svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že film obsahuje základné prvky dokumentaristiky, od prvej do poslednej scény.
Odborníci si na snímke cenia prvotriednu réžiu a vynikajúce vyprofilovanie postáv obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami takmer neviditeľnými, ale prítomnými. Film o živote, o jednoduchých, ale nádherných stvoreniach.
