RUŽOMBEROK. Dovtedy úplne neznáma dievčina sa vo finále prekliesnila do top sedmičky a spomedzi Slovákov medzi kvarteto najlepších. Po roku a dvoch mesiacoch sa Kristínka dočkala vysnívaného singla. Jej prvá pesnička Ráno od júna letí na internete.
Svoj vlastný repertoár už stihla obohatiť o ďalšie dva songy. Aj o tom sme hovorili s Kristínou Debnárovou.
O SuperStar sa zvykne hovoriť aj ako o odrazovom mostíku do šoubiznisu. Kam vykatapultovala teba?
- Pre mňa ako mladú a neskúsenú speváčku bola Super- Star naozaj tým pomyselným odrazovým mostíkom. Pred pár rokmi sa mi ani nesnívalo, že sa niekedy postavím pred obrovské publikum a pri televíznych obrazovkách ma budú sledovať tisícky ľudí. Bola to veľká skúsenosť a množstvo nádherných zážitkov, ktoré mi navždy zostanú vryté v pamäti.
Samotná súťaž ale nikoho z nás nevystrelila do speváckych výšin. Prišlo akurát viac príležitostí, no záležalo na každom, ako ich dokázal zužitkovať, alebo nebodaj spáliť. Snažila som sa posúvať dopredu, hoci to nebolo vždy ľahké. Pracovala som na sebe, na hlase a zároveň verila, že to nerobím nadarmo a príde čas, keď odmenou mi bude vlastná pesnička.
Po vyše roku od spomínaného televízneho formátu si opäť zažila súťažný adrenalín na Košickom zlatom poklade. Aké pohnútky ťa viedli poslať prihlášku?
- Išlo o spontánne rozhodnutie, nič také som nemala v pláne. Ani moja súťažná skladba nebola napísaná priamo na tento účel. Len náhodou som na internete zachytila informáciu o Košickom zlatom poklade. Keďže som mala hotovú novú, ešte nikde nezverejnenú pieseň, nebolo čo váhať.
Videla som v tom predovšetkým skvelú príležitosť odprezentovať novú vlastnú skladbu hneď v dvoch rádiách. K účasti na finálovom večere však viedla ešte dlhá cesta. Šesť pesničiek, medzi ktorými bola aj moja, vybrala priamo odborná porota, ďalší poltucet poslucháči Slovenského rozhlasu.
Kým SuperStar je o prevzatých piesňach, tu bola základná podmienka prísť s vlastnou tvorbou. S akou skladbou si išla do boja?
- Jej názov je „Aj keď sa svet zblázni“. Nahrali sme ju v štúdiu zarovno s mojou prvou piesňou Ráno. Kým Ráno sme zverejnili hneď ako moju debutovú skladbu, pri druhej sme si povedali, že je ešte čas, aby vyšla von.
Môžem prezradiť, že singel Aj keď sa svet zblázni prichádzal na svet strašne dlho. Trikrát sa menili texty a rovnako to bolo aj s melódiou. Makali sme, až kým sme si neboli istí, že všetko je tak, ako má byť a aj najmenšie muchy máme vychytané.
Podobne ako pri Ráne sme využili služby Jimiho Cimbalu a Zoliho Tótha zo štúdia Randal Group Production. S výsledkom sme všetci boli veľmi spokojní. Skladba je diametrálne odlišná od Rána, či už štýlom, alebo obsahom. Myslím, že sa v nej nájde veľa poslucháčov, tak ako som sa v nej našla aj ja. Pieseň je o ľuďoch, ktorým je jedno, čo si o nich myslia ostatní, o tých, ktorí sa nechcú hrať na niečo, čím nie sú, len aby sa páčili spoločnosti. A je venovaná všetkým, ktorí si vážia samých seba a aj keď sa svet zblázni, tak sa vôbec nezmenia.
Ako si bola spokojná so svojím vystúpením? Dala si zo seba všetko? Prišiel aj pocit sklamania, že si sa nezmestila medzi ocenenú trojicu?
– Na košické vystúpenie som sa veľmi tešila a užila si ho. Na pódium som vyšla s tým, aby bol môj prejav čo najpresvedčivejší, vystúpenie medzi divákmi zarezonovalo a niečím ich obohatilo.
Nebudem klamať, určité sklamanie prišlo, ale dalo sa uniesť. Keďže dobre viem, aké ťažké je dostať von svoju vlastnú skladbu, cítila som pocit šťastia, že naživo v priamom prenose spievam v Slovenskom rozhlase.
V súkromí prišla aj pochvala od poroty, čo bola taká menšia satisfakcia. Vravela som si, prečo by som mala byť smutná, veď moju pieseň priamo odborná porota posunula do finále, takže nemohla byť zlá.
Pripúšťaš, že sa ešte na nejakej súťaži objavíš?
- Momentálne nad takouto možnosťou ani neuvažujem. Človek ale nikdy nevie, kam ho osud zaveje. Veď ani s Košickým zlatým pokladom som vôbec nerátala.
Aj keď sa svet zblázni je tvoj druhý singel, čo debutové Ráno, ktoré je trošku z iného súdka, ako sa mu darí?
- S potešením môžem povedať, že Ráno sa chytilo. Pribúda zhliadnutí na youtube, hrajú ho vo viacerých rádiách, dokonca súťaží aj v jednej hitparáde. Dúfam, že takto bude pokračovať ďalej.
Vieme, že nedávno si už nahrala aj tretí singel. Čo o ňom prezradíš?
- Je to Pieseň Vianoc a vonku je od 30. novembra. Ako už z názvu vyplýva, ide o skladbu s vianočnou tematikou, ktorej cieľom je navodiť sviatočnú atmosféru a priniesť pokoj, ktorý je s týmto obdobím spojený.
K skladbe sme natočili aj môj prvý videoklip, v ňom som si zahrala i na husliach. Aj touto cestou by som sa chcela poďakovať všetkým, čo mi pomohli a bez ktorých by tento videoklip nebol vznikol.
Tvoj repertoár sa rozšíril o tri vlastné piesne. Povedala by si, že sú šité priamo na teba? Čo si pri ich výbere uprednostňovala?
- Jednoznačne mi sedia po hudobnej aj textovej stránke. Nemám problém sa s nimi stotožniť a prežiť ich. Nedá sa povedať, že som si ich v takejto finálnej podobe vybrala. Pracovali sme dovtedy, kým mi neboli na mieru.
Vlastnými singlami si sa posunula ďalej. Aký je to pocit?
- Sama vnímam, že každá jedna skladba je krôčik vpred. Keď sa po drine konečne dostaví vytúžený výsledok či produkt, je to skvelý pocit. Hreje aj malá pochvala od ľudí, ktorým sa skladba páči. Takisto veľkou odmenou je, keď svoju skladbu počujete hrať v rádiu.
Čo je pre bývalého superstaristu najťažšie, aby sa rozlúčil s predchádzajúcou nálepkou a postavil sa na vlastné nohy?
- Po skončení súťaže prichádza veľký boj. Skončila pozornosť médií a začínate vlastne od piky. Dostavia sa aj chvíle, keď to chce človek jednoducho vzdať a posunúť sa iným smerom.
Stačí však jeden okamih, možno iba obyčajný malý potlesk a opäť sa dostaví pocit šťastia a ďalšia chuť tvrdo pracovať a bojovať. Asi najťažšie po SuperStar je nájsť silu pokračovať v speváckej dráhe, pretože to nie je vôbec jednoduché.
Čo na Slovensku chýba mladým začínajúcim interpretom?
- Príležitosti. Či už ide o vystupovanie, alebo prezentáciu vlastných skladieb. Existuje veľa dobrých kapiel, ktoré robia svoju vlastnú muziku, no nie je o nich počuť. Do rádií sa nedostanú a nemôžu ani koncertovať, pretože ľudí neoslovia, keďže kapelu a jej hudbu nikto nepozná. Takéto skladby potom zostanú niekde doma v šuflíku a my počúvame stále dookola to isté.
Prejdime trošku od muziky do tvojho súkromia. Na akej vysokej škole si napokon zakotvila?
- Študujem na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor chémia, medicínska chémia a chemické materiály. Myslím, že ako na každej škole, aj tu sú predmety, ktoré človeka bavia, no i také, ktoré treba pretrpieť. Mám pocit, že som si vybrala správne, ale uvidíme, čo budem hovoriť, až prídu skúšky.
Je súčasná Kristína vyzretejšia ako bývalá superstaristka? A v čom?
- Určite som dospela. Počas SuperStar som mala sedemnásť rokov, bola som dieťa, ktorému chýbala rodina, ktoré cítilo obrovský nápor na psychiku a veľký stres. Keby som sa prihlásila teraz, v devätnástich, už by som SuperStar zvládala inak. Spevácky aj psychicky.
Úprimne môžem povedať, že ani po SuperStar sa nezmenila. Kariéra neprevýšila rodinu, priateľstvo a lásku. Myslím si, že všetko je na správnom mieste.
Podporujú ťa rodičia v tom, aby si sa aj naďalej venovala hudbe?
- Samozrejme, mám v nich obrovskú oporu. Keď niečo nevychádza podľa plánu či predstáv, oni sú tí, ktorí ma vždy podržia, povzbudia a poháňajú stále vpred. Práve im patrí moje veľké ďakujem.
Mohla by ťa niekedy muzika aj živiť?
- Na túto otázku si netrúfam odpovedať. Bola by som veľmi rada, keby sa tak stalo, ale čo bude ďalej, to nik nevie.
Aké sú tvoje želania do najbližších týždňov, mesiacov?
- Momentálne si prajem úspešný krst videoklipu, dobré reakcie divákov a čo sa školy týka, šťastné ukončenie zápočtov a zdarné preskočenie prvého skúšobného obdobia. A čo ešte viac, to neprezradím.
