LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, BRATISLAVA. Pavol Vilikovský dostal ocenenie za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti literatúry. Prezident Slovenskej republiky mu minulý utorok udelil Pribinov kríž II. triedy.
Spisovateľ a prekladateľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši, dnes pôsobí v Bratislave.
Najoceňova
nejší a najcennejší
Ľudí, ktorí píšu a vydávajú knihy, je na Slovensku veľa. Spisovateľov je iba zopár. A Pavel Vilikovský je len jeden. Je to autor rýdzo slovenský, a predsa svetový.
Slovenský preto, že sa narodil na Slovensku, v Palúdzke, ktorá je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša. Do svojich textov vnáša slovenské motívy a reálie, raz povedzme Jánošíka, inokedy zasa podrobný opis Bratislavy a jej zákutí zo šesťdesiatych rokov. No napriek tomu čitateľ nemusí byť Slovák, aby mu rozumel. A práve preto je Vilikovský svetový.
Svetový je tiež tým, že svetovo píše. Má na konte 17 kníh, väčšinu z nich napísal od konca 80. rokov do súčasnosti. Teda ako zrelý autor, keďže sa narodil 27. júna 1941.
Patrí medzi najoceňovanejších a zároveň najcennejších slovenských spisovateľov. Ako jedinému sa mu podarilo dvakrát siahnuť na prestížnu cenu Anasoft litera. V roku 2006 ju získal za zbierku poviedok Čarovný papagáj a iné gýče, v roku 2014 za knihu Prvá a posledná láska.
Tvorí aj prekladá
Hoci je Vilikovský rodák z Liptova, zároveň priam stelesňuje noblesného anglického džentlmena. Nielen preto, že sa venoval prekladom anglickej a americkej prózy, ale aj vo svojom písaní – odstupom, zdržanlivosťou, niekedy až štylizovanou rezervovanosťou, s akou dokáže do svojich textov vpašovať bonmot, vtip, alebo emocionálne silnú pointu vyrozprávanú triezvym a úsporným jazykom, akoby autorovi vykĺzla len tak mimochodom. Napríklad v jeho knihe Letmý sneh si prečítame slová: „Z toho úsmevu, ktorý sa držal na tvári ako človek visiaci z okna na deviatom poschodí, mi bolo do plaču.“
Nenápadné majstrovstvo
Na prvom mieste je u Vilikovského vždy silný príbeh, silný dokonca aj vtedy, keď sa zdanlivo nič nedeje a keď sa hrdina len tak pre nič za nič rozhodne cestovať autobusom do Vrábľov. Vilikovského nenápadným majstrovstvom prerozprávané príbehy sú plné rovnako nenápadne nápadných postáv, ktorým pritom tak dobre rozumieme.
Je potešujúce, že sa nápadne dobrý spisovateľ dočkal aj oficiálneho ocenenia. Zaslúži si ho, pretože ho nedostáva za politickú angažovanosť, ani z titulu kamarátstva či protekcie. Zaslúži si ho, pretože v množstve autorov a medzi niekoľkými skutočnými spisovateľmi je len jeden Pavel Vilikovský.
Autor: Márius Kopscay, hs
