RUŽOMBEROK. Rozvoj fotografie v tom období prežíval svoje plienkové obdobie, napriek tomu výsledky sú pozoruhodné a cenné najmä tým, že sa to dialo u nás. Zväčšenú reprodukciu tohto unikátu možno vidieť vo vestibule liečebného domu Fatra.
Fotografovanie sa postupne stalo serióznou živnosťou a fotografia samozrejmou súčasťou života.
Najmä kúpele, kde sa schádzala vyššia spoločenská vrstva, ponúkali výrazné príležitosti na obchodné zhodnotenie fotografického kumštu. V Korytnici ponúkal počas kúpeľnej sezóny svoje fotografické služby Gustáv Král z Liptovského Mikuláša.
Fotograf vybudoval kino
Kinematografia, ako nový fenomén, začala očarovať hneď po svojom objave na prelome storočí. V Ružomberku postavil v tom čase fotograf Ladislav Hegeduš spolu s fotoateliérom i jednu z prvých účelových stavieb kina v Rakúsko-Uhorsku. Budova kina Apollo v štýlovej secesnej budove slúžila premietaniu filmov až do deväťdesiatych rokov 20. storočia.
Neprofesionálne pokusy s fotografiou sa viažu s piaristickým gymnáziom v Ružomberku, kde vznikla aj tmavá komora. Maliar kostolných nástenných výzdob a zobrazení Jozef Hanula veľmi zdarne produkoval aj zábery zo vtedajšieho spoločenského života.
Vzácna je najmä jeho snímka skupiny postáv okolo stromu s Andrejom Hlinkom a Vavrom Šrobárom - Strom československej vzájomnosti.
Vznik fotoklubu iniciovali českí a nemeckí dôstojníci
Fotografia sa takto začína stávať voľnočasovým záujmom mimo profesionálnych ateliérov. Odtiaľ bol už len krok spojiť ľudí so spoločným záujmom do zoskupenia.
V roku 1924 dali impulz k vzniku fotoklubu - Klubu fotografov amatérov, českí a nemeckí pracovníci priemyselných podnikov a hlavne príslušníci dôstojníckeho zboru z ružomberských kasární.
Preto je aj dokumentácia z tých čias v češtine. Podľa stanov bolo hlavným účelom fotoklubu „rozširovať a pestovať fotografiu nie po živnostnícky, ale ako umenie a zábavu...“ Na tú dobu to bola svieža a moderná koncepcia.
Správca poskytol priestory
Rozvoju pomohol aj fotograf a správca Kultúrneho domu Eduard Šlachta, ktorý dal k dispozícii nielen priestory a vybavenie fotokomory vo svojom ateliéri na Rýnku, ale poskytol aj lacnejší fotografický materiál.
Rozvoj amatérskeho fotografického záujmu bol nevyhnutne spojený s dostupnosťou techniky a materiálu. Dnes obchodné legendy - Smetanove drogérie (od roku 1921) boli prvé, ktoré ponúkali materiál, techniku, ale i služby.
Tam odborne vyrástol a neskôr samostatne pokračoval vo svojich predajniach Ladislav Kroner, okrem iného aj skaut a futbalový rozhodca. V tých rokoch mal Fotoklub okolo štyridsiatky členov a organizoval aj populárne premietania kolorovaných diapozitívov v kine Apollo.
Činnosť neprerušili ani cez vojnu
„Na dnes deväťdesiatročnom fotoklube je zaujímavé, že ani cez vojnu neprerušil svoju činnosť. Práve pridal na aktivite a usporiadal v roku 1943 1. celoštátnu výstavu fotografií v Liptovskom múzeu,“ povedal terajší predseda Fotoklubu pri Liptovskom múzeu Ružomberok Štefan Ižo.
Z niekoľkých stoviek mien, čo prešli členskou základňou tohto jedného z najstarších fotografických združení v Európe, boli i také mená ako Martin Martinček, Vladimír Jansík či František Šlachta.
Intenzívna činnosť v ostatnom desaťročí
„Práca nášho občianskeho združenia sa zintenzívňuje najmä za ostatné desaťročie,“ doplnil Štefan Ižo a pokračoval:
„Rozvinuli sme aktivity aj voči vonkajšiemu fotografickému a spoločenskému prostrediu. Popularitu naberá medzinárodné stretnutie fotografov Interfotoplener. Raz ročne sa v Liptove stretá stovka nadšencov fotografovania so záujmom o krásy a pamätihodnosti Liptova. Samozrejme, i z domova, ale predovšetkým zo zahraničia. Napríklad bývalá reportérka, sedemdesiatročná Natalia Kompantseva, neľutuje námahu, aby prichádzala z tisíc kilometrov vzdialeného Kyjeva do Liptova na toto trojdňové stretnutie. Fotografické aktivity miešame a varíme predovšetkým v našom liptovskom kotle. S výstavou fotografií Eurofoto Liptov sme prešli viaceré mestá v okolitých štátoch. Publicitu nášho regiónu sa snažíme zvýrazniť aj cez náš najnovší knižný titul Liptov objektívom. Je to reprezentačná obrazová publikácia zdôrazňujúca predovšetkým krajinárske a prírodné hodnoty Liptova. Vydali sme ju k nášmu 90. výročiu. Združili sme tu tvorivé výsledky fotografov a básnikov Liptova.“
Členmi fotoklubu môžu byť ľudia do sto rokov
Organizácia duchovno-koncertného podujatia Stretnutie pre život vznikla ako odozva umeleckého cítenia pre tvorivosť, oproti šíreniu nenávisti, zla a ničenia.
Fotoklub pri výročí teroristického útoku v New Yorku v ňom predstavuje umelcov, ktorí sú tvorbou alebo životom spätí s Ružomberkom.
Fotogaléria je jednou z celoročných činností ružomberských fotografov.Ročne pripravia osem-deväť výstav fotografií jednotlivých autorov alebo kolektívov. Verejnosť tak môže vidieť tisícku fotografií z domova i zahraničia.
„Práve teraz prebieha výstava Fototrojlístok. Mali sme nápad, ktorý by spojil fotografov okolo troch liptovských miest do spoločného výstavného titulu, toto je už druhý ročník. A ako tu vidno na vystavených fotografiách, kvalita je viac než dobrá," dokončil Štefan Ižo.
Stránka na internete ružomberských fotoamatérov fotoklub.sk, oznamuje, že pozývajú do svojich radov všetkých do veku 100 rokov. Najstarší člen združenia Ivan Svoboda má s ním totožný vek. Vstupom do nového roka spolu prekročili deväťdesiatku.
Autor: Stanislav Surový
