Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Rozdielne osudy dvoch chrámov

Pred štyridsiatimi rokmi pod Havránkom zavreli na priehradnom múre pod Úložiskom priehradné výpusty. Začalo sa napúšťanie hlavnej vodnej nádrže, čím sa dovŕšila výstavba vodného diela Liptovská Mara.

Marský kostol počas rozoberania.Marský kostol počas rozoberania. (Zdroj: AUTOR)


Vodné dielo Liptovská Mara je objemom 360,5 milióna kubických metrov najväčším rezervoárom vody v našej vlasti. Pri vzdutí na kótu 566 metrov nadmorskej výšky zaplavuje územie s plochou takmer 27 štvorcových kilometrov. Vyše 1 350 metrov dlhý priehradný násyp je s hlinitým tesnením vysoký 43,5 metra, konštrukčná výška priehrady je 52 metrov.

V hydrocentrále sú v prevádzke štyri turbíny - dve Kaplanove a dve reverzné s inštalovaným výkonom 203 megawatov.

Počas výstavby priehrady premiestnili 11 miliónov kubických metrov zeminy, asi 300-tisíc kubických metrov kameňa, využili vyše 400-tisíc kubických metrov betónu a železobetónu. Do vodnej elektrárne, stojacej pri vzdušnej päte priehrady, privádzajú vodu oceľovým potrubím s priemerom 670 centimetrov.

Liptovský región sa výrazne zmenil

Pred štyridsiatimi rokmi pod Havránkom zavreli na priehradnom múre pod Úložiskom priehradné výpusty. Začalo sa napúšťanie hlavnej vodnej nádrže, čím sa dovŕšila výstavba vodného diela Liptovská Mara. Obyvatelia Liptova si letmo všímali, že došlo k významnej geografickej zmene. Liptov sa zmenil.

Výstavba sa začala v roku 1969, krátko potom, ako po starej osemnástke prešli v lete v roku 1968 sovietske tanky. Mimochodom, stopy po ich pásoch sú vryté do asfaltu cesty smerujúcej do vôd priehradného jazera dodnes. Symbolické.

Bodka za inváziou, ktorá sa v roku 1975, po dosiahnutí projektovanej hladiny umelého jazera s objemom 365 miliónov metrov kubických stratila. No nie navždy. Každé leto, len čo klesne hladina stopy na ceste, sú zreteľné doteraz.

Liptovská Mara s rozlohou vodnej plochy 27 kilometrov štvorcových má ďalekosiahle dôsledky pre život ľudí v regióne.

Inštalovaný výkon 198 megawatov v prečerpávacej hydrocentrále, ktorej súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž pri Bešeňovej, nepredstavuje významný energetický výkon, zohráva však v energetickej sústave dôležitú úlohu. Vodné dielo stojí v chránenej vodohospodárskej oblasti, je najväčším človekom vytvoreným rezervoárom pitnej vody v našej krajine.

Načo zbúrali Kostol panny Márie

V Liptovskej Mare, obci ležiacej na úpätí návršia Havránok, žilo v roku 1974 krátko pred likvidáciou 329 obyvateľov, ktorí šesťdesiat domov už v tom čase pomaly rozobrali.

Jeden artefakt však zostal viditeľný dodnes ako výrazná pamiatka na obec.

Kostolná veža. Je akýmsi symbolom, podobne ako pomenovanie vodného diela. Podľa kronikára Pavla Jurkoviča ide ale o nepresnosť.

Sypanú priehradnú hrádzu postavili zväčša v katastri inej zaniknutej obce - Sokolčiach. Vodné dielo podľa Jurkoviča malo byť nazvané po nich a nie po Liptovskej Mare.

Kostolná veža zostala stáť na pôvodnom mieste a stala sa ozdobou pobrežia blízko priehrady s hydrocentrálou, hoci mnohým prekáža, že je v nej v čase letnej turistickej sezóny bufet. Nepáči sa to ani liptovskomarským starousadlíkom, ktorí však kvitujú, že po rozobratí sakrálnej stavby postavili kostol v pribylinskom skanzene.

Zostali aspoň základy múrov a každému je zrejmé, že kostol voda neohrozovala a kultúrnej pamiatke by neuškodila. Kostol v dávnych dobách postavili na kopci, akoby tušili, že raz bude čnieť vysoko nad hladinou jazera.

Liptovskú Maru v rokoch 1969 až 1975 staval Váhostav. V priehradnom jazere zaniklo 13 obcí: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, (Stará), čiastočne Liptovská Sielnica, Nižné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Vyšné Dechtáre), Liptovský Trnovec, tiež čiastočne. Presídlili 940 rodín, vyše 4-tisíc ľudí.

Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1288. Niekoľko storočí bol dokonca hlavným centrom duchovného života Liptova, v stredoveku cirkevným, ale aj administratívnym strediskom. Už dávno pred kresťanstvom, pred rokom 1200, prv než tam postavili prvý ranorománsky kamenný kostol, bolo na Havránku pohanské sídlo.

Kostol pod ním mal obdĺžnikovú loď s pravouhlým presbytériom, ku ktorému pristavili zo západnej strany mohutnú vežu. V 13. storočí ho vyplienili Tatári.

Neskôr, asi v rokoch 1260 až 1280, vystavali väčší ranogotický kostol, pričom zachovali pôvodný pôdorys chrámovej lode, len ho trochu zväčšili. Dvojpodlažná sakristia bola na tie časy zvláštnosťou.

Zväčšili priestor pre veriacich

Neskorá gotika priniesla prístavbu južnej lode, čím sa zväčšil priestor pre veriacich. V tom čase získal aj terajšiu podobu, ktorú vidia návštevníci Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Od polovice 16., takmer celé 17. storočie slúžil kostol evanjelickej cirkvi.

Od 13. storočia sa so svätomarskou farnosťou spájal úrad liptovského vicearcidiakona, o dve storočia neskôr Svätá Mara, taký bol názov starodávneho sídla v geografickom strede Liptova, už bola titulárnym prepošstvom Panny Márie. Od tridsiatych rokov 14. storočia až do roku 1582 sa tam konali pravidelné zhromaždenia liptovskej šľachty - generálne kongregácie.

Neznáma história chrámu z Paludze

V Liptove stáli dva drevené artikulárne kostoly. Jeden v Hybiach zanikol pri požiari v roku 1823. V Paludzi bol druhý, ktorý ohrozovala voda priehradného jazera. Preto kultúrnu pamiatku v sedemdesiatych rokov 20. storočia preniesli.

Drevený artikulárny kostol evanjelickej cirkvi postavil tesársky majster Jozef Lang do novembra v roku 1774. Trvalo to kratšie než jeho znovupostavenie v 20. storočí. Neuveriteľné tempo iste nebolo príčinou, že v tom čase nemal k dispozícii žiadne projekty, čo mu ako analfabetovi neprekážalo.

Pôdorys dreveného kostola má podobu kríža. S vežou je dlhý 43 metrov a jeho kapacita vyše 6-tisíc ľudí radí kostol medzi najväčšie svojho druhu na svete.

Drevené barokové zariadenia v jednoduchom dedinskom podaní aj po stáročiach zapôsobí na návštevníka emocionálne. Pozoruhodný je barokový oltár z roku 1693.

Prečo postavili kostol z dreva

Po rekatolizácii stavali na území našej krajiny ozaj neobvyklé stavby. Tolerančný patent Jozefa II. evanjelikom povoľoval stavať iba drevené objekty bez základov stojace samostatne za dedinou na spravidla mokrej pôde.

Svätostánok v Paludzi od vysvätenia upevňoval vzájomnosť evanjelikov zo Sokolčí, Dechtár, Fiačíc, Galovian, Gôtovian a iných blízkych obcí.

Aj sakrálnu stavbu z Paludze plánovali zrekonštruovať a nanovo postaviť v Múzeu liptovskej dediny. Pamätníci vedia, že zub času sa podpísal na tom, že kostol nebol v dobrom technickom stave. Či by stál ešte na svojom pôvodnom mieste je otázka.

Ohradili sa proti premiestneniu kostola

Na rozdiel od katolíkov z Liptovskej Mary sa evanjelici ostro ohradili proti premiestneniu ich kostola do skanzenu. Cirkevníci zo zboru na čele s farárkou Irenou Devečkovou bránili tomu doslova vlastnými telami. Na tie časy si I. Devečková živo spomína: „Záchrana kostola v Paludzi sa stala vecou všetkých. Preto aj pricestoval vtedajší podpredseda vlády Peter Colotka, ktorý uznal snahu zachovať drevený chrám, dedičstvo po našich predkoch ako živý svätostánok. Nie ako muzeálny artefakt. Po jeho návšteve už myšlienka premiestniť ho do skanzenu celkom zapadla.“

Išlo do tuhého. Cirkevníkov miestni funkcionári zastrašovali. „Došlo aj k ostrej výmene názorov. Na liptovských funkcionárov sa sťažovali mnohí, ale niektorí, napríklad maliar Ladislav Čemický a iní si to vzali za svoje,“ pripomenula I. Devečková.

Ako inak, ani evanjelici neboli jednotní. Kostol chceli nanovo postaviť v Galovanoch alebo v Svätom Kríži. „Kurátor Peter Droppa vyslovil vtedy prorockú vetu, možno kostol bude na Lazisku. A naozaj sa to stalo. Lokalita Chrasť, kde kostol dodnes stojí, je na rozhraní Svätého Kríža a Laziska,“ dodala I. Devečková. ⋌

Podeľte sa s čitateľmi

V seriáli článkov sa budeme podrobnejšie venovať zatopených obciach i ľuďom, ktorí sa museli presťahovať.

Nezabudneme ani na archeologické výskumy, ktoré boli súčasťou výstavby vodného diela Liptovská Mara. Porozprávame sa o fungovaní hydrocentrály a aj o tom, ako priehradné jazero ovplyvnilo turistický ruch v Liptove.

Málokto tuší, že výstavba vodného diela a hydrocentrály bola príčinou rýchleho budovania prvých úsekov diaľnice D1 na Slovensku. S tým súvisí aj postavenie preložky železničnej trate a iné skutočnosti.

Podeľte sa s ostatnými čitateľmi s osobnými spomienkami, fotografiami a inými dokumentmi. Ak nejaké máte, pošlite alebo ich prineste do redakcie. Materiály vám po spracovaní a uverejnení vrátime.

Laco Hámor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 325
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 713
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 581
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 317
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 894
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 829
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 344
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 278
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 151
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 015
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

14 h
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

14 h
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

15 h
Na fotografii zľava: František Púčik (Lazisko), Miroslav Kubáň (Galovany), Dušan Matejka (Svätý Kríž)

Bez spolupráce do nejde. Tri susedné obce sa spojili, aby pretestovali obyvateľov.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

16 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Už ste čítali?