LIPTOV. Tatranským ochranárom urobil nález obhryzených stromov na podhorí Západných Tatier radosť.
Bobry boli do konca 19. storočia bežnými obyvateľmi podtatranskej prírody.
Cenná kožušina aj tuk
Vyhubili ich pre cennú kožušinu a tuk aj preto, že spôsobovali škody na brehových porastoch, hrádzami zahatávali potoky.
Dnes chráni zviera zákon a postupne sa vracia na miesta, ktoré tvorili jeho prirodzené prostredie.
Našli jednoznačné pobytové znaky
V Liptove našiel výborné podmienky. Usídlil sa pri menšom potoku, v ktorom sa striedajú tečúce aj stojaté vody. Má tam aj dostatok mäkkých listnatých drevín. Tatranskí ochranári tam našli neklamné pobytové znaky.
V snehu zanechal odtlačky nôh, usilovne obhrýza vŕby, mladé topole a jelše. Stihol už vyhrýzť a zvaliť strom a začal si stavať hrádzu, ktorá mu bude slúžiť ako úkryt.
Potok musí spĺňať viaceré nároky
„Voda v potoku musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevyschla a v zime nepremrzla na dno. Také podmienky našiel aj v liptovskej lokalite. Potok zdanlivo malý, nie moc prudký a ani nie príliš hlboký, ale silne meandrujúci a vytvárajúci aj dostatočne hlboké tône,“ povedali strážcovia z Tatranského národného parku.
Do Liptova sa bobor dostal z východu Slovenska. Bobrie kolónie sa tam udomácnili na tokoch riek Poprad a Dunajec. Na Slovensko prešli pravdepodobne z Poľska, kde sa podarilo bobry úspešne vrátiť do prírody. Odtiaľ sa poľahky presunuli na Slovensko.
