LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin napísal verše: „Spomínam si na nádherné chvíle, Predo mnou si bola ty, ako letmá vízia, ako čistá krása." Báseň zložil pre Annu Kern. Ale rodinu Kernovcov nepreslávili len ženy, ktoré inšpirovali básnikov, ale aj generácie výnimočných maliarov.
História generácie významných maliarov Kernovcov z Demänovej v Liptovskom Mikuláši siaha do 19. storočia. Začal ju písať Hermann Kern (1838 - 1912) a v potomkoch pretrváva dodnes.
Nie vždy to Kernovci mali jednoduché
Niekto si môže myslieť, že je výhodou narodiť sa v takej významnej rodine. To však nie je pravda.
Napríklad Katarínu (1963), sestru Martina Kerna (1964) neprijali na liptovskomikulášske Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, pretože vtedajší riaditeľ školy nechcel, aby u neho študoval niekto z klanu Kernovcov, ako ich nazýval.
Martin robil prijímacie skúšky na vysokú školu až šesťkrát. Vždy ich spravil, bol medzi prvými, ale neprijali ho.
Po vojenčine sa opäť pokúsil študovať, na Vysokej škole múzických umení na katedre scénického a kostýmového výtvarníctva. Až vtedy ho prijali. Martin sa nevzdal svojho cieľa a vďaka tomu teraz môžeme obdivovať aj jeho výtvarné diela spolu s ostatnými významnými členmi rodiny Kernovcov v Liptovskej Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Martinovho brata Michala Kerna mladšieho (1968) zase nadchla umelecká fotografia.
Diela na výstave sú z rôznych zbierok
Alena Antošová, riaditeľka galérie, mala vynikajúci nápad pripraviť vo veľkej výstavnej sieni galérie výstavu Kernovci – Z pokolenia na pokolenie. Vďaka nej môžeme spoznať tvorbu celej generácie výtvarníkov. Vystavené diela, ako zdôraznila riaditeľka na vernisáži výstavy 29. januára, máme možnosť vidieť prvý a poslednýkrát v takej zostave, pretože pochádzajú z rôznych zbierok.
Slávnostnú atmosféru vernisáže podfarbila klasická hudba v interpretácii manželov Nadeždy a Ladislava Holenkovcov. K hosťom sa na vernisáži okrem A. Antošovej prihovorila aj kurátorka výstavy Veronika Repová a Martin Kern i jeho brat Michal.
Prechod storočiami
Masky sú prvé, čo návštevník zbadá, keď vstúpi do veľkej sály galérie. Jedinečná výstava svojho druhu je nainštalovaná, aby návštevníci mohli prechádzať od diel jedného umelca k dielam ďalšieho nerušene, neuvedomujúc si prechod od konca predminulého storočia až do súčasnosti.
Výtvarné diela, skice, kresby, akvarely, krajinomaľby, portréty, fotografické techniky, abstraktné maľby sú usporiadané do blokov, pričom každý predstavuje tvorbu jedného z Kernovcov.
Diela splývajú v čase, prechádzajú ním, netlačiac sa na seba, ale voľne komunikujú a dávajú priestor návštevníkovi na pozorovanie, skúmanie, porovnávanie a absorbovanie vizuálneho zážitku.
Prechádzajúc výstavou, uvedomujeme si, ako veľa dokáže umenie povedať o jeho tvorcovi, ale aj o dobe, v ktorej vznikalo. Nie je to len o emóciách umelca, o jeho reflexii reality, ale aj o súvislostiach v širokom spektre vnímania všetkého okolo – od prírody a jej vzťahov a zákonitostí, až po transformovanie videného a zažitého.
Masky Martina Kerna
Viditeľné je to aj v Martinovom cykle Masky. V ňom zobrazil jeden z príbehov svojho života a reakcie naň. V maskách vidíme a nachádzame napríklad priateľstvo aj zradu a istým spôsobom aj odrazy našich životných príbehov.
Masky sú dielom, presiaknutým osobnou citlivosťou aj intuíciou. Martin Kern považuje intuíciu v živote človeka za veľmi dôležitú.
„Bohužiaľ, v dnešnej dobe je veľmi ťažké poslúchať ju, počúvať svoj vnútorný, skrytý hlas,“ povedal.
„Keby som vždy počúval ten hlas, intuíciu, možno by som vo svojom živote neurobil toľko chýb.“ V maskách nájdeme „hada na prsiach" aj „bojovníka, ktorý dá za teba život".
Okrem masiek Martin predstavuje na výstave aj kmene, ktoré láskavo nazýva „moji drevení kamaráti“ a „podmorský totem“. Na rozdiel od iných členov rodiny sa Martinove diela vyznačujú pestrou paletou farieb. Nevyzerajú staticky, ale ako živé organizmy, ktoré na niečo čakajú. Možno práve na vnímavého diváka, ktorý sa vnorí do emócií, postupne ho zaplavujú a prenikajú ním.
Abstraktné diela Martina Kerna okrem nosnej myšlienky a odkazu umelca otvárajú aj návštevníkove brány vnímania, lebo okrem vizuálneho zážitku získa aj množstvo vnemov a podnetov na ďalšie uvažovanie, premýšľanie, reflexie.
Fotografické diela Michala Kerna mladšieho
Okrem malieb Martina Kerna sú na výstave aj kombinované fotografické práce Michala Kerna mladšieho, najmladšieho z vystavujúcich Kernovcov.
Nechýbajú diela ich otca, Michala Kerna staršieho (1938 – 1994), charakteristické silným ľudským, ekologickým a protivojnovým odkazom, maľby Petra Júliusa Kerna (1881 – 1963), Martinovho starého otca a Hermanna Kerna, Martinovho prastrýka.
Tvorba Petra Júliusa a Hermanna Kerna
Tvorbu Petra Júliusa a Hermanna Kernovcov môžeme pokojne radiť do kategórie umeleckého akademizmu, v ktorom prevláda figurálna maľba, portrét, krajinomaľba. Aj medzi ich dielami sú rozdiely a výrazné tvorivé aj inšpiračné odlišnosti. V tvorbe Hermanna Kerna objavíte radosť (z) obyčajných ľudí a teplú atmosféru málo známej až zaznávanej dobovej spoločenskej vrstvy.
Peter Július Kern sa viac venoval krajinomaľbe, sústreďoval sa na objavovanie nepovšimnutých krás prírody pre výtvarné umenie v tých časoch dosť nezvyčajnom období: v zime.
Martinovi najviac imponuje otcova tvorba
Každý z rodiny Kernovcov tvoril aj pod vplyvom doby, v ktorej žil. V tvorbe Michala Kerna staršieho prevláda konceptualizmus, ktorý bol populárny koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Na rozdiel od tvorby Petra Júliusa Kerna bola pre neho najdôležitejšia myšlienka humanizmu, s ktorou sa chcel verejne prostredníctvom umenia deliť.
Príkladom je jeho dielo Každý človek je môj brat. Martin vraví, že tvorba jeho otca mu najviac imponuje z celej maliarskej dynastie Kernovcov. Myšlienka humanizmu, bratstva ľudí, je mu veľmi blízka, považuje ju za mimoriadne dôležitú a vo svojej tvorbe ju chce ďalej interpretovať a odovzdávať verejnosti.
Výstava Kernovci – Z pokolenia na pokolenie potrvá do 6. marca.
Autor: Artem Terentyev
