LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Najskôr krátky pohľad do histórie modrotlače. Modrotlač bola populárna v 19. storočí, jej výroba mala vlastný technologický postup.
Plátno sa pred farbením potláčalo krycou farbou – papom, potom sa nechalo uschnúť a zavesilo sa na kovovú obruč so zúbkami - ráf, spustilo sa do kade s kypou (zmes vody a indiga), kde sa ponáralo na kratší alebo dlhší čas – podľa toho, akou sýtou modrou farbou malo byť plátno zafarbené.
Plátno nechávali oxidovať
Zafarbené plátno sa vytiahlo na vzduch, aby oxidovalo. Proces ponárania plátna do kypy a vyťahovania na vzduch sa opakoval viackrát, napokon modrotlačiar plátno zvesil a nechal ho uschnúť.
Uschnuté plátno sa ponáralo do vodného roztoku kyseliny sírovej, potom sa vyplákalo, naškrobilo, vysušilo a vymangľovalo – teda vyžehlilo. Modrotlač bola hotová.
Súčasť ľudového odevu
Vrchol výroby modrotlače na území dnešného Slovenska bol v polovici 19. storočia, keď sa modrotlač stala súčasťou ľudového odevu.
Aj v Liptove boli vychýrení modrotlačiari. Posledným bol Daniel Žiška z Hýb (1894 – 1972).
Mimochodom, ak vás hybská modrotlač a jej história zaujíma, odporúčame navštíviť expozíciu histórie kedysi kráľovského mesta Hybe v rodnom dome spisovateľa Dobroslava Chrobáka v Hybiach.
Kvety ako motív
Motívy, používané pri výrobe modrotlače boli zväčša florálneho a geometrického charakteru.
Inšpirácie modrotlačovými motívmi sa ocitli aj na textíliách vyrábaných priemyselne, napríklad v 70. rokoch minulého storočia v ružomberských Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina, neskôr známych ako Texicom.
V súčasnosti si negatívne vzorovaná tkanina, zafarbená indigovým farbivom, nachádza miesto nielen na odevoch, ale aj na takých moderných veciach, kde by sme ju vôbec nečakali – a dávni modrotlačiari o nich ani nesnívali – napríklad na púzdrach pre iPad.
Študenti vystavujú
Inšpiratívna a zaujímavá výstava o histórii aj súčasnosti modrotlače v Liptove s názvom Modré blue(s) predstavuje práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, ktorých cieľom bolo poukázať na renesanciu remesla modrotlače.
Vernisáž výstavy v Liptovskej Galérii Petra Michala Bohúňa – Centre Kolomana Sokola – v Liptovskom Mikuláši uviedli ľudovými piesňami dievčatá z miestnej základnej umeleckej školy.
Kurátorka výstavy Veronika Repová, zoznámila návštevníkov s originálnym nápadom pedagógov a študentov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave ako široko a variabilne vyžiť modrotlač v súčasnosti.
Nielen na oblečenie
Po vystúpení dievčat dali organizátori návštevníkom priestor na rozmýšľanie o tom, čo môže prísť do módy v najbližších rokoch.
Okrem modrotlačových odevov sú na výstave aj návrhy na rozličné spotrebné a úžitkové predmety, pri ktorých možno naďalej technológiu modrotlače využívať.
Ak sa tak stane, môže z toho vzniknúť to nepochybne zaujímavý smer v textilnom či obalovom alebo aplikovanom dizajne.
Látka ako strecha
Výstava je inštalovaná do 16. mája v dvoch výstavných miestnostiach. V prvej sú návrhy na rôzne využitie modrotlače, v druhej má človek pocit, že sa objavil v modernom netradičnom bytovom interiéri.
Namiesto strechy boli sú pútavo zavesené tkaniny v rozličných výškových úrovniach so zaujímavými vzormi, vytvorené technikou modrotlače. Namiesto po koberci návštevníci vykračujú po rozvinutej modrej ceste s bielymi odtlačkami rúk.
V rohu miestnosti sú mäkké vankúše s modrotlačovými vzormi snových ornamentov – vankúšiky ako keby lákali skloniť hlavu a zasnívať sa nad zaujímavým a inšpiratívnym nápadom organizátorov a kurátorky výstavy priblížiť veľký kúsok histórie nášho textilného a odevného priemyslu so vzďaľujúcimi sa tradíciami do súčasnosti a možno do budúcnosti. Pretože aj to staré bolo niekedy nové.
