V tom čase pokračovala montáž prvého stroja TG4 a elektrikárov, ktorí mali obsluhovať technológiu novej elektrárne tu školili. Teóriu striedali s praxou priamo na montáži zariadení hydrocentrály.
Po skúškach vybrali mladého technika A. Schwarcza do prevádzky. Bol manipulantom, vedúcim zmeny. Neskôr pracoval ako technik elektroprevádzky, od roku 1986 ako riaditeľ závodu Liptovská Mara, ktorá je súčasťou Vodných elektrární Trenčín. Od roku 2010 až do penzie bol vedúcim Hydrocentra Čierny Váh.
Až do februára v roku 2012 bol Artúr Schwarcz zodpovedný za bezporuchovú prevádzku a výrobu elektrickej energie v elektrárňach severného Slovenska, s celkovým inštalovaným výkonom 965,69 megawattov (MW). Na Čiernom Váhu, Liptovskej Mare, Bešeňovej, Orave a Tvrdošína.
„Prvýkrát som videl stavbu na Liptovskej Mare z vlaku, ale o budovaní novej elektrárne na Váhu som sa viac dozvedel ako vojak základnej služby v roku 1973. Začal som pátrať po prevádzkovateľovi elektrárne, a tak som sa dostal k Považským elektrárňam Trenčín. O krátky čas, od 1. januára 1975 som už zarezával v práci. Vtedy sa montovala strojná technológia aj potrebné elektrozariadenia elektrárne. Stavba to bola veľmi rozsiahla a pri nepozornosti sa mohlo hocikomu ľahko stať, že sa v chodbách, kanáloch aj zatúlal,“ spomínal s úsmevom A. Schwarcz.
Sústava diel Liptovská Mara - Bešeňová
Ako sa vyrába elektrická energia? Jednoduchá odpoveď - v strojovni hydrocentrály v blízkosti zemnej sypanej hrádze. Elektráreň je závislá od naakumulovanej vodnej energie priehradného jazera.
„Voda v hornej nádrži predstavuje polohovú energiu, ktorá sa v prívodnom kanáli k turbíne mení na pohybovú energiu, na mechanický pohyb v turbosústrojenstve, čo je turbína s generátorom. Mechanická energia v generátore na základe princípu elektromagnetickej indukcie sa mení na elektrickú energiu. Po niekoľkých stupňoch transformácie sa dodáva k spotrebiteľovi. V hydrocentrále Liptovská Mara s inštalovaným výkonom 198 MW sú zabudované dva typy turboagregátov, dva hydroalternátory s klasickou Kaplanovou turbínou s výkonom 2-krát 50 MW a 2 hydroalternátory s Deriazovou turbínou s výkonom 2 krát 49 MW.“
A. Schwarcz pripomenul, že viaceré technické riešenia elektrárne sú odlišné od schváleného investičného zámeru v roku 1957. Zmeny nastali aj počas výstavby, i v skladbe strojov elektrárne. Vláda schválila v roku 1969 definitívne riešenie. „Ukázalo sa, že zmena výkonu zo 100 MW na 198 MW bolo správne rozhodnutie,“ poznamenal A. Schwarcz.
„Stroje s Kaplanovou turbínou môžu prevádzkovať v turbínovom chode - vyrábajú elektrickú energiu, alebo zabezpečujú rozbeh Deriazových turbín do čerpadlovej prevádzky. Stroje s Deriazovou turbínou sú dôležité v čase, keď sú v turbínovom chode - vyrábajú elektrickú energiu alebo sú v čerpadlovej prevádzke, keď sa prečerpáva voda z dolnej nádrže Bešeňová do hornej nádrže. Rozbeh do čerpadlovej prevádzky v takzvanom frekvenčnom rozbehu vykoná jedna z Kaplanových turbín,“ vysvetlil.
V elektroenergetike je Liptov výnimočný
V prevádzke sú dve prečerpávacie vodné elektrárne (PVE) s výkonom 932,4 MW a regulačným rozsahom 1638,4 MW.
„PVE Čierny Váh má hornú nádrž bez prirodzeného prítoku, preto si vodnú energiu premiestni pri čerpadlovej prevádzke do nádrže. PVE L. Mara je na toku Váhu a vyrába elektrickú energiu z prirodzených prietokov, ako aj z prečerpaného objemu vody. V čase uvedenia do prevádzky bola PVE L. Mara najväčšou prečerpávačkou v ČSSR." Zvláštnosťou sú Deriazové diagonálne reverzibilné turbíny pre čerpadlovú prevádzku, jediné u nás. Podobné sú iba v Poľsku v PVE Czorstyn.
Významné investície do regiónu
Sústava vodných stavieb L. Mara - Bešeňová mala veľký rozsah vyvolaných investícií. Okrem objektov pre energetiku a vodné hospodárstvo sa vybudovali nové trasy vedení pre energetiku i telekomunikácie, bola vybudovaná nová železničná trať, veľký rozsah cestnej siete a došlo k sanácii ale aj k premiestneniu objektov v zatopených obciach.
„Vodnú nádrž L. Mara začali napúšťať 7. marca 1975. Minimálnu hladinu dosiahla v tom istom roku 1. mája. Vývar elektrárne sa začal plniť 10. mája a od tohto dňa píšeme kroniku elektrárne. Ten deň pokladáme za začiatok nepretržitej prevádzky. Prvé roztočenie stroja sa uskutočnilo 18. júna 1975 v nočných hodinách a o mesiac neskôr aj prvé prifázovanie - dodanie prvých kilowatthodín do energetickej siete. Pokračovali ďalšie skúšky a nastavovanie parametrov strojov. Prvý stroj uviedli do skúšobnej prevádzky 19. septembra 1975. Postupne odovzdali do prevádzky ostatné aj v Bešeňovej. Celá energetická časť hydrocentrály začala naplno pracovať krátko pred Silvestrom v roku 1976.“
Hydrocentrála nie je len turbína, generátor
A. Schwarcz pripomenul, že súčasťou diela je vtokový objekt s hrablicami ako i rýchlouzáver pre rýchle, bezpečné uzavretie prívodu vody.
„Na Liptovskej Mare je oceľové potrubie priemeru 6,7 metra s dĺžkou 150 metra a pred turbínou sú rozvádzacie lopaty, ktoré regulujú množstvo vody, smerujúcej na lopaty obežného kolesa Kaplanovej resp. Deriazovej turbíny. Voda po opustení obežného kolesa prúdi cez takzvanú savku do výtoku elektrárne,“ informoval A. Schwarcz, podľa ktorého sú v každej elektrárni dôležité hlavne riadiace centrá – dozorne.
„Stroje spúšťali do prevádzky voľakedy po telefonickom pokyne dispečeri. Teraz sa všetko ovláda diaľkovo z Trenčína alebo z Bratislavy.“
Elektráreň prešla niekoľkými stupňami modernizácie. „Najrozsiahlejšie boli generálne opravy, ktoré sa vykonávali v rokoch 1999 až 2005,“ dodal A. Schwarcz.
