.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tohoročná trasa pochodu sa začínala v Liptovskom Hrádku od cestného mosta pri rieke Belá a po dobre upravenej trati až do Dovalova a potom začali práve tie inšpirácie.
Dostali sa na šíre pláne niekde k obci Hybe, kde objavili prechod ponad diaľnicu. To si mysleli, že objavili oni to skoro neobjavili lebo prechod je určený pre zvieratá a je dokonale maskovaný.
Ale množstvo podivných stôp na meter štvorcový do jedného smeru nasmeroval aj našich inšpiratívnych bežcov a vlákal ich do kriakov. Pozor, nebol to žiadny úskok ani podraz, lebo v poslednom čase sa na hornom Liptove také veci dejú.
Naskytol sa im nádherný pohľad, keď sa z výšky pozerali na uponáhľaný svet. Prišli do oázy ticha niekde medzi Liptovskou Kokavou a hustou horou. Ale ako hovorí šoférsky slogan, že na ceste nikdy nie si sám, tak aj naši bežci zbadali, že nie sú jediní zatúlaní v tejto zatiaľ nádhernej prírodnej scenérii.
A keď sa hovorí, že koľko jazykov vieš, veľa sa dozvieš, tak skúsili test národa.
V tejto partii boli aj polygloti a najprv sa opýtali na cestu v esperante, potom v španielčine. Ale náhodné osoby sa lámanou angličtinou snažili vysvetliť trasu, kadiaľ majú ísť. Keď nič nepomáhalo nastala rezignácia menšej, konkrétne dvojčlennej skupiny, v podobe, že aspoň slovenčinu keby trošku vedeli, tak sa dohútame.
A tak naši vyšli v extraviláne s pravdou von. Všetci hovoríme a dokonca aj píšeme po slovensky a hádam sa teraz dohovoríme. Ale na Slovensku to nemusí byť stále pravda.
Nastala chvíľka ticha v ešte tichšej prírode, ale potom nastúpil smiech a dobrá nálada. A možno aj kreatívny nápad na nový film Nicolausákov pod vedením Jána Kusku a Jaroslava Choma.
Po necelej, alebo skôr celej 20 kilometrovej trati partia ukončila pochod v bode B. Tým bola obec Pribylina.
Nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať. Na budúci rok to bude druhé decénium tejto vydarenej akcie. Už od teraz budú vymýšľať, kadiaľ povedú ich cesty necesty a cesty, lebo vlani čakali na sneh do marca a nakoniec sa vybrali peši.
Autor: Vladimír Škuta
